Levočská kotlina

Levočská kotlina — časť geomorfologického podcelku Medvedie chrbty v celku Hornádska kotlina.

Osou kotliny v smere sever – juh je alúvium Levočského potoka, v centrálnej časti kotliny sú vodné toky lemované vrchno- a strednopleistocénnymi riečnymi terasami, vyvýšeniny pozdĺž vodných tokov dosahujúce výšky okolo 550 – 600 m n. m. sú budované flyšovými horninami. Územie má pahorkatinný reliéf s početnými úvalinami. Patrí do mierne teplého a mierne vlhkého klimatického okrsku so studenými zimami s priemernou teplotou v januári do -5 °C a priemerným ročným úhrnom zrážok okolo 600 mm (nižšie hodnoty zrážok spôsobuje poloha kotliny v zrážkovom tieni Tatier a Levočských vrchov).

V kotline sú prevažne stredne ťažké pôdy, prevládajú kambizeme, menej sa vyskytujú pseudogleje a pararendziny. Územie je prevažne odlesnené a intenzívne poľnohospodársky využívané (oráčiny), zvyšky lesných porastov reprezentujú zmiešané lesy, pozdĺž vodných tokov sú jelšové porasty a jaseňovo-brestové tvrdé lužné lesy s prímesou duba.