Latorická rovina

Latorická rovina — geomorfologický podcelok na juhu strednej časti Východoslovenskej roviny tiahnuci sa pozdĺž rieky Latorica od východu od štátnej hranice s Ukrajinou na západ. Na severe hraničí s Kapušianskymi pláňavami a Malčickou tabuľou, na západe s Ondavskou rovinou a Trebišovskou tabuľou, na juhu s Medzibodrockými pláňavami.

Územie je budované holocénnymi aluviálnymi sedimentmi (hliny, štrky, piesky), lokálne vrchnopleistocénnymi viatymi pieskami, početné staré riečne formy (mŕtve ramená) pozdĺž Latorice vypĺňajú holocénne fluviálno-organické sedimenty (jemnopiesčité až ílovité močiarne humózne hliny). V podloží sú neogénne íly a piesky. Reliéf je rovinný, typický nivný, minimálne členitý. Latorická rovina je charakteristická sieťou mŕtvych ramien a početnými antropogénnymi formami (odvodňovacie kanály).

Klíma je teplá, nížinná, s priemernou ročnou teplotou okolo 9 °C a priemerným ročným úhrnom zrážok 550 – 700 mm. Pôdy sú zastúpené fluvizemami, lokálne glejmi a pôdami s rôznou mierou zasolenia (najmä v terénnych depresiách). Územie je z veľkej časti odlesnené, vzhľadom na zamokrené pôdy prevládajú vlhké lúky nad oráčinami.

Veľká časť Latorickej roviny leží v CHKO Latorica, nachádzajú sa tam maloplošné chránené územia – národné prírodné rezervácie Botiansky luh a Latorický luh a prírodná rezervácia Zatínsky luh (vyhlásená 1930, posledná novelizácia 1993, rozloha 66 ha; zriadená na ochranu dubových jasenín a vŕbových jelšín, predstavujúcich zvyšky pôvodných lužných lesov).