Laborecká rovina

Laborecká rovina — geomorfologický podcelok Východoslovenskej roviny. Osou územia v smere sever – juh je koryto rieky Laborec.

Centrálna časť pozdĺž Laborca je budovaná holocénnymi aluviálnymi sedimentmi (hliny, piesky, štrky) uloženými na neogénnom podloží. Zo západu a z východu lemujú alúvium Laborca pokrovy vrchnopleistocénnych spraší a sprašových hlín. Lokálne sa na menších plochách vyskytujú vo forme presypov fluviálno-eolické sedimenty (fluviálne piesky s krátkym eolickým transportom). Územie s rovinným, minimálne rozčleneným reliéfom a s miernym sklonom má výšky 102 – 115 m n. m. V centrálnej časti v dôsledku tektonického poklesávania územia vytvoril Laborec agradačný val (→ agradácia).

Územie má teplú, mierne suchú nížinnú klímu s chladnou zimou, priemerný ročný úhrn zrážok je 550 – 700 mm. Pôdy sú hlinité až ílovité, prevládajú fluvizeme, lokálne gleje. V okrajových častiach územia sa na sprašiach vyvinuli černozeme. Prevažná časť pôvodných lužných lesov bola nahradená poľnohospodárskymi kultúrami, lesné porasty sa zachovali v južnej časti územia v blízkosti Laborca.