kozmické právo

Text hesla

kozmické právo — súhrn zásad a noriem, ktoré upravujú činnosť štátov a medzinárodných organizácií pri prieskume a využívaní kozmického priestoru a nebeských telies; súčasť medzinárodného práva. Jeho hlavným prameňom sú medzinárodné zmluvy, ktoré obsahujú medzinárodnoprávnu úpravu tejto problematiky. Ide o Zmluvu o zásadách činnosti štátov pri výskume a využívaní kozmického priestoru vrátane Mesiaca a iných nebeských telies z roku 1967 (tzv. Kozmická zmluva, v bývalom Československu zverejnená vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 40 z roku 1968), Dohodu o pomoci kozmonautom a ich návrate a o vrátení predmetov vypustených do kozmického priestoru z roku 1968 (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 114 z roku 1970), Dohovor o medzinárodnej zodpovednosti za škody spôsobené kozmickými objektmi z roku 1972 (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 58 z roku 1977), Dohodu o činnosti štátov na Mesiaci a iných nebeských telesách z roku 1979 a i. Za kozmický priestor je pokladaný priestor vzdialený 100 a viac km od povrchu Zeme (výška 100 km sa považuje za dolnú hranicu vesmíru). Podľa uvedených medzinárodných zmlúv sa kozmický priestor a nebeské telesá pokladajú za spoločnú oblasť voľne prístupnú na výskum a využívanie všetkými štátmi na základe rovnosti, bez akejkoľvek diskriminácie a podľa medzinárodného práva a žiadny štát si ich nesmie privlastniť. Nad kozmickými objektmi a osobami vyslanými do tejto oblasti si však štáty ponechávajú jurisdikciu a kontrolu. Nebeské telesá môžu štáty využívať iba na mierové účely. Nesmú na nich budovať vojenské základne, zariadenia alebo opevnenia ani vykonávať skúšky s akýmikoľvek zbraňami alebo vojenské manévre. Na obežnú dráhu okolo Zeme sa nesmú umiestňovať kozmické objekty nesúce jadrové zbrane alebo iné zbrane hromadného ničenia. Štáty, ktoré vykonávajú výskum a využívajú kozmický priestor a nebeské telesá, informujú ostatné štáty o povahe, mieste a výsledkoch tejto činnosti prostredníctvom generálneho tajomníka OSN. Kozmonauti sú pokladaní za vyslancov ľudstva a každý štát je povinný poskytnúť im v prípade havárie alebo nehody všetku pomoc. Štáty, ktoré vypúšťajú kozmické objekty do kozmického priestoru a na nebeské telesá, nesú zodpovednosť za prípadné škody spôsobené týmito predmetmi iným štátom alebo ich občanom.

Text hesla

kozmické právo — súhrn zásad a noriem, ktoré upravujú činnosť štátov a medzinárodných organizácií pri prieskume a využívaní kozmického priestoru a nebeských telies; súčasť medzinárodného práva. Jeho hlavným prameňom sú medzinárodné zmluvy, ktoré obsahujú medzinárodnoprávnu úpravu tejto problematiky. Ide o Zmluvu o zásadách činnosti štátov pri výskume a využívaní kozmického priestoru vrátane Mesiaca a iných nebeských telies z roku 1967 (tzv. Kozmická zmluva, v bývalom Československu zverejnená vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 40 z roku 1968), Dohodu o pomoci kozmonautom a ich návrate a o vrátení predmetov vypustených do kozmického priestoru z roku 1968 (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 114 z roku 1970), Dohovor o medzinárodnej zodpovednosti za škody spôsobené kozmickými objektmi z roku 1972 (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 58 z roku 1977), Dohodu o činnosti štátov na Mesiaci a iných nebeských telesách z roku 1979 a i. Za kozmický priestor je pokladaný priestor vzdialený 100 a viac km od povrchu Zeme (výška 100 km sa považuje za dolnú hranicu vesmíru). Podľa uvedených medzinárodných zmlúv sa kozmický priestor a nebeské telesá pokladajú za spoločnú oblasť voľne prístupnú na výskum a využívanie všetkými štátmi na základe rovnosti, bez akejkoľvek diskriminácie a podľa medzinárodného práva a žiadny štát si ich nesmie privlastniť. Nad kozmickými objektmi a osobami vyslanými do tejto oblasti si však štáty ponechávajú jurisdikciu a kontrolu. Nebeské telesá môžu štáty využívať iba na mierové účely. Nesmú na nich budovať vojenské základne, zariadenia alebo opevnenia ani vykonávať skúšky s akýmikoľvek zbraňami alebo vojenské manévre. Na obežnú dráhu okolo Zeme sa nesmú umiestňovať kozmické objekty nesúce jadrové zbrane alebo iné zbrane hromadného ničenia. Štáty, ktoré vykonávajú výskum a využívajú kozmický priestor a nebeské telesá, informujú ostatné štáty o povahe, mieste a výsledkoch tejto činnosti prostredníctvom generálneho tajomníka OSN. Kozmonauti sú pokladaní za vyslancov ľudstva a každý štát je povinný poskytnúť im v prípade havárie alebo nehody všetku pomoc. Štáty, ktoré vypúšťajú kozmické objekty do kozmického priestoru a na nebeské telesá, nesú zodpovednosť za prípadné škody spôsobené týmito predmetmi iným štátom alebo ich občanom.

Zverejnené 20. apríla 2022.

Kozmické právo [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-05-24]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kozmicke-pravo