Kozárovce

Kozárovce — obec v okrese Levice v Nitrianskom kraji na nive Hrona na styku Pohronskej pahorkatiny so Štiavnickými vrchmi, 187 m n. m.; 2 089 obyvateľov (2024). Územie je budované sopečnými andezitmi a štrkmi, pieskami a ílmi uloženými Hronom, má rovinný až pahorkatinný reliéf, je odlesnené. Kozárovce sú tradičná vinohradnícka obec. Na severozápadnom okraji katastra je umelá vodná nádrž.

Kozárovce ležia na železničnom uzle tratí Nové Zámky – Zvolen a Leopoldov – Kozárovce. Okrajom zastavanej časti prechádza cesta I. triedy Štúrovo – Hronský Beňadik, z ktorej do obce odbáča cesta III. triedy.

Obec je písomne doložená v rokoch 1075, 1124 ako Kouachi, v roku 1209 Coach, 1217 Kouachi, 1236 Cuahc, v rokoch 1331, 1333, 1335, 1338, 1352 Koachy, v roku 1353 Kouachi, Koachy, 1358 Kuachy, Kwachy, 1406 Kouachy, 1560 Kozvachi, 1565 Kowachy, 1570 Nag Kovacs, 1626 Kouachiensis, 1664 Nagy Kovács, Kozarofče, 1676 Kovacsi alias Kozarowecz, 1742 Kovácsi, Kozárowcze, 1773 Kovácsi, Koscharowetz, Kožarowcze, 1786 Kowácschi, 1808 Kovácsi, Kozárowce, v rokoch 1863 – 1902 Kovácsi, 1907 – 13 Garamkovácsi, v roku 1920 Kozarovce, Košiarovce, 1927 Kozárovce.

Pôvodne obec kráľovských služobníkov, od roku 1075 patrila benediktínskemu opátstvu v Hronskom Beňadiku a od roku 1565 Ostrihomskému arcibiskupstvu. V roku 1393 tam bola zriadená farnosť. V rokoch 1555, 1581 a 1647 spustošili obec Turci, ktorým bola v roku 1664 poplatná. V roku 1763 celá vyhorela, v roku 1878 postihnutá povodňou. V rokoch 1939 – 45 bola hraničnou obcou na hranici s Maďarskom, bol tam zriadený colný úrad. Od roku 1948 sa tam ťažil andezit. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V katastri obce existovali viaceré zaniknuté stredoveké osady: Čitáre (doložená 1298 ako Chatar, 1302 Chithar, 1358, 1360 Chytar, 1391, 1414 Chythar, 1428 Chytaar, 1429 Chytar, 1538 Chythar, 1550, 1552, 1553 Chytar, 1568 Chythar, 1611 Chytar) – ležala juhozápadne od Kozároviec, jej pomenovanie sa zachovalo v názve rovnomenného chotára; Hrádze; Korlát (doložená 1358 ako Korlath) – zanikla v 90. rokoch 20. stor. v dôsledku výstavby Atómových elektrární Mochovce; Selce (doložená 1209 ako Celiza); Vystrkov.

Archeologické nálezy: stopy osídlenia z neolitu, eneolitu, mladšej bronzovej doby a z laténskej doby, slovanské osídlenie dokladá ranostredoveká keramika a hradisko vybudované v katastri obce v 9. stor.

Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Filipa a Jakuba (1728 – 29, pôvodne barokový, klasicisticky upravený 1790, rozšírený 1927 – 28), kaplnka na cintoríne (1729, pôvodne baroková, v 19. stor. klasicisticky upravená).