Kozani

Kozani — mesto v severnom Grécku na úpätí pohoria Vermio 126 km západne od Solúna a asi 72 km juhovýchodne od Kastorie, administratívne stredisko kraja Západná Macedónia a prefektúry Kozani; 67-tis. obyvateľov (2021). Mesto je významným strediskom priemyslu, dopravy, kultúry a školstva. Je centrom elektrotechnického a energetického priemyslu (najväčšia tepelná elektráreň v Grécku) a dopravnou križovatkou s významným cestným uzlom, v ktorom sa križujú európske cesty E65 (Malmö, Švédsko – Chania, Grécko) a E90 (Lisabon, Portugalsko – východné Turecko), má železničné spojenie s mestom Ptolemaida a letisko. Južná strana mesta leží v úrodnej doline rieky Aliakmonas v oblasti tradičného pestovania šafranu, obilnín, viniča a ovocia; na rieke 21 km juhovýchodne od mesta je hydroelektráreň. V okolí sú ložiská lignitu, chrómu, azbestu, mramoru a ďalších surovín.

Mesto bolo založené v 14. stor., keď sa tam začali usádzať grécke kresťanské rodiny utekajúce pred Turkami z oblasti Macedónie, ako aj kresťanské rodiny z Epiru; prvýkrát je písomne doložené v roku 1528. V roku 1668 tam bola založená knižnica (okolo 150-tis. zväzkov) a v roku 1675 grécka škola s filozofickým zameraním; mesto sa stalo strediskom vzdelanosti. Pravdepodobne od 17. stor. bolo pod ochranou Osmanskej ríše, ostávalo však grécke; v 18. stor. sa stalo prosperujúcim kultúrnym a obchodným centrom. V rokoch 1770 a 1830 bolo vydrancované osmanskými vojskami, začiatkom 20. rokov 19. stor. sa obyvatelia zapojili do gréckeho povstania 1821 – 29. Až do roku 1912 bolo pod tureckou nadvládou, v roku 1923 bolo pri výmene obyvateľov medzi Gréckom a Tureckom dosídlené gréckym obyvateľstvom. Počas 2. svetovej vojny v rokoch 1941 – 44 bolo okupované nemeckými vojskami.

Stavebné pamiatky: Chrám sv. Mikuláša (Ajios Nikolaos, 1664, pôvodne postavený v podzemí, aby nerušil moslimov, začiatok 20. rokov 18. stor. vybudovaný nadzemný chrám, koncom 20. stor. reštaurovaný), zvonica (1855), Chrám sv. Konštantína a Heleny (Ajios Konstantinos kai Eleni, 1858, rekonštruovaný v 20. stor.).

Mesto je sídlom Univerzity Západnej Macedónie (2003), technologického inštitútu (1976; od 2019 súčasť Univerzity Západnej Macedónie) a viacerých múzeí.