Kowalski, Július

Kowalski, Július, 24. 2. 1912 Moravská Ostrava, dnes súčasť Ostravy – 2. 6. 2003 Bratislava — slovenský skladateľ, dirigent a pedagóg.

V rokoch 1929 – 33 študoval na pražskom konzervatóriu kompozíciu u Rudolfa Karla, dirigovanie u Pavla Dědečka a hru na husliach u Rudolfa Reissiga, v rokoch 1933 – 34 na majstrovskej škole pražského konzervatória skladbu u Josefa Suka st. a dirigovanie u Václava Talicha. Po krátkom pedagogickom pôsobení na gymnáziu v Sremskej Mitrovici (Srbsko) pokračoval v rokoch 1935 – 36 v štúdiu mikrotonálnej hudby na pražskom konzervatóriu u Aloisa Hábu a v rokoch 1939 – 40 v štúdiu dirigovania u Clemensa Kraussa v Salzburgu a Berlíne. Súčasne pôsobil ako zbormajster spevokolov v Prahe (1929 – 34) a Opave (1934 – 35), hosťujúci dirigent Sokolskej filharmónie v Prahe a rozhlasových orchestrov v Prahe, Bratislave a Ostrave (1935 – 39), korepetítor a dirigent Veľkej operety v Prahe (1939), korepetítor opery Zemského divadla v Salzburgu (1940 – 41, 1944 – 45) a člen orchestra, korepetítor a dirigent v Národnom divadle v Belehrade (1942 – 44). Po 2. svetovej vojne prišiel (na pozvanie Jána Cikkera) do Bratislavy, v rokoch 1945 – 46 pôsobil ako zbormajster a dirigent Opery SND, od roku 1946 ako umelecký vedúci viacerých súborov (1946 – 47 Tatranu, 1947 – 50 súborov ľudovej umeleckej tvorivosti Povereníctva pôšt v Bratislave, 1950 – 54 Bratislavského robotníckeho kultúrneho kolektívu). Aktívne sa podieľal na hudobnom živote na Slovensku aj ako člen skladateľských organizácií, zastával viaceré riadiace funkcie v rôznych hudobných organizáciách (1952 – 54 v Hudobnej a artistickej ústredni v Bratislave). Významná je aj jeho pedagogická činnosť, pôsobil ako riaditeľ hudobných škôl v Skalici (1954 – 56), Pezinku (1956 – 57) a Bratislave (1957 – 79).

V tvorbe preferoval jasnú melodiku, rovnomerne pulzujúci rytmus a bohatú inštrumentáciu, pričom v harmonickom vývoji dospel až k polytonalite. Bol autorom okolo 200 skladieb, z ktorých takmer polovica je určená pre deti a mládež a má inštruktívne zameranie. Komponoval aj hudobnodramatické (opery Rozprávka pri praslici, 1954; Lampiónová slávnosť, 1961), orchestrálne (7 symfónií, 1933 – 80; Koncert pre dvoje huslí, violu, violončelo a orchester, 1976; Koncert pre husle a orchester, 1978; Elégia pre violončelo a orchester, 1978; Concertino pre violu a orchester, 1985; niekoľko orchestrálnych predohier a i.), koncertantné, komorné (pre rôzne nástrojové zoskupenia, k najvýznamnejším patrí 7 sláčikových kvartet, 1932 – 82) a vokálne (pre sólový hlas a nástroje a zbory) diela. Svoje pedagogické skúsenosti zhrnul v diele Husľová škola (1987). Bol nositeľom viacerých ocenení, napr. Medaily konzervatória vo Viedni (1967) a Ceny Mikuláša Schneidera-Trnavského (1968).