Kovič, Kajetan
Kovič, Kajetan, 21. 10. 1931 Maribor – 7. 11. 2014 Ľubľana — slovinský spisovateľ.
V roku 1956 ukončil štúdium literárnej komparatistiky na univerzite v Ľubľane, od roku 1958 pôsobil ako redaktor, v rokoch 1961 – 62 študoval v Paríži; od roku 1991 člen korešpondent a od roku 1995 člen Slovinskej akadémie vied a umení.
Do literatúry vstúpil ako spoluautor (s Janezom Menartom, Cirilom Zlobecom a Tonem Pavčekom) básnickej zbierky Básne štyroch (Pesmi štirih, 1953), ktorá sa vyznačuje odklonom od schematizmu a väčším dôrazom na subjektívnolyrickú výpoveď. V ďalších básnických zbierkach Predčasný deň (Prezgodnji dan, 1956), Korene vetra (Korenine vetra, 1961; slov. 1970), Oheňvoda (Ogenjvoda, 1965), Labrador (Labrador, 1976), Krajiny (Dežele, 1988), Leto (Poletje, 1990), Sibírsky cyklus a iné básne rôznych rokov (Sibirski ciklus in druge pesmi raznih let, 1992), Kaleidoskop (Kalejdoskop, 2001) sa venoval existenciálnym otázkam, využil poetiku symbolizmu, expresionizmu a surrealizmu. Kovičova prozaická tvorba je rôznorodá, jeho román Ani boh, ani zviera (Ne bog ne žival, 1965) patrí k ojedinelému typu ľúbostného románu v slovinskej literatúre, v románe Zápas alebo ako architekt Nikolaj strávil koniec týždňa (Tekma ali kako je arhitekt Nikolaj preživel konec tedna, 1970) zobrazil život intelektuála na pozadí vtedajšej doby. V zbierke noviel Hľadanie Kataríny (Iskanje Katarine, 1987) bol inšpirovaný švajčiarskym prozaikom Maxom Frischom, v románe Cesta do Tridentu (Pot v Trento, 1994) zachytil fiktívno-dokumentárnu rodinnú kroniku a v krátkom románe Profesor fantázie: ľubľanský príbeh (Profesor domišljije: ljubljanska zgodba, 1996) stvárnil historickú tematiku udalostí konca 19. stor. Bol aj autorom súboru krátkych próz Ranný chodec (Jutranji sprehajalec, 2005) vyznačujúcich sa reflexívnym a esejistickým výrazom, významným autorom literatúry pre deti a mládež (Františka spod vŕška, Franca izpod klanca, 1963; Kocúr Murko, Maček Muri, 1975; Gašparko a dievčatko, Pajacek in punčka, 1984; Banány, Banane, 1996; Zlaté hodiny, Zlate ure, 2006). Prekladal z francúzskej (Paul Éluard), nemeckej (Georg Trakl, Reiner Maria Rilke), českej (Vladimír Holan), srbskej, chorvátskej, ruskej a maďarskej (Endre Ady) poézie. Bol nositeľom viacerých ocenení.