Kövesdi, Károly

Kövesdi [-veš-], Károly, 15. 10. 1953 Meliata, okres Rožňava — maďarský básnik a novinár na Slovensku.

Študoval na gymnáziu v Šafárikove (dnes Tornaľa) a na strednej ekonomickej škole v Rimavskej Sobote. V rokoch 1975 – 76 pracoval ako úradník Gemerskej celulózky a papierne v Gemerskej Hôrke, neskôr ako knihovník v Šafárikove, v rokoch 1976 – 79 bol spolupracovníkom týždenníka Szabad Földműves (Slobodný poľnohospodár), v rokoch 1979 – 89 tlačiarenským korektorom, od roku 1989 spolupracovníkom denníka Új Szó (Nové Slovo), v rokoch 1996 – 2000 pôsobil ako šéfredaktor týždenníka Vasárnap (Nedeľa).

Literárne debutoval v roku 1973 v časopisoch Hét (Týždeň), Irodalmi Szemle (Literárny obzor) a Új Szó. Jeho tvorba bola spočiatku ovplyvnená Endrem Adym, Lajosom Nagyom a Thomasom Stearnsom Eliotom, prejavuje v nej pocit zodpovednosti k svojej komunite a prostredníctvom tradičných poetických foriem tematizuje bezprostredné zážitky charakteristické živou atmosférou. V neskoršej produkcii sa viac sústreďuje na utrpenie jednotlivca, vyrovnáva sa s vlastnými traumami, pričom využíva prvky surrealizmu. Je autorom básnických zbierok Rozhovor medzi ruinami mesta (Romvárosi beszélgetés, 1980), Polnočná elégia (Éjféli elégia, 1985) a Posledná izba (Az utolsó szoba, 1996), zbierok básní pre deti Dom škriatkov (Manóház, 1989), Veršovaná abeceda (Verses ábécé, 2000) a Tulenia kniha (Fókakönyv, 2003), rozprávok Muškátová víla (Muskátlitündér, 1993), zbierky publicistických prác V tieni veľkého banána (A nagy banán árnyékában, 1994) a vybraných básní Testament. Päťdesiat rokov – päťdesiat básní (Testamentum. Ötven év – ötven vers, 2003). Prekladá z českej a slovenskej (Miroslav Kusý) literatúry.