Kovarce

Kovarce — obec v okrese Topoľčany v Nitrianskom kraji na nive Nitry v severnom výbežku Podunajskej pahorkatiny na úpätí Tribeča, 162 m n. m.; 1 527 obyvateľov (2024). Územie nivy je budované riečnymi uloženinami a sprašou, územie Tribeča prvohornými kryštalickými horninami a druhohornými kremencami. Rovinný až pahorkatinný reliéf nivy prechádza do zalesneného vrchovinného pohoria. V lesoch prevažujú dub, hrab, buk a borovica. V katastri obce sa nachádza prírodná rezervácia Kovarská hôrka (vyhlásená 1993, rozloha 4,4 ha), zriadená na ochranu územia s ojedinelým zložením vegetácie atlantického charakteru s hojným výskytom hrdobarky páchnucej (Teucrium scorodonia).

Obcou prechádza cesta II. triedy Nitra – Oponice – Solčany – Bošany – Partizánske, z ktorej odbáča cesta III. triedy do Ludaníc.

Obec je písomne doložená v rokoch 1280, 1318, 1326 ako Koarch, v roku 1337 Choarch, 1392 Kovarch, 1395 Kowarch, 1409 Kowarcz, 1450 Kowarch, 1541 Kowarz, 1560 Kowarcz, 1599 Kowarch, 1611 Kowarriciensis, 1664 Kovarce, 1773 Kovarcz, Kowaritz, Kowarcze, 1786 Kowarz, 1808 Kovárcz, Kowárce, Kowárowce, 1863 Kovarc, v rokoch 1873 – 82 Kovárc, 1888 – 1913 Kovarc, v roku 1920 Kovárce, Kovárovce, 1927 Kovarce.

V období 1280 – začiatok 14. stor. patrila obec Ludanickovcom, potom Čákovcom, v rokoch 1321 – 92 kráľovi, neskôr dcéram Mikuláša z Čeklísa (Bernolákovo). V roku 1395 došlo k deľbe majetkov a vlastníkmi Kovariec sa stali Aponiovci. V roku 1419 Žigmund Luxemburský zálohoval časť obce Četnekiovcom. Popri Aponiovcoch patrili Kovarce neskôr aj Motešickovcom, Beréniovcom, Forgáčovcom, Révaiovcom a Zaiovcom z Uhrovca. V 14. stor. je v obci doložené vyberanie mýta a v 30. rokoch 14. stor. existencia fary, v roku 1395 tam bol mlyn. V roku 1664 bola obec poplatná Turkom, v roku 1815 bola postihnutá povodňou. V roku 1864 tam bol založený cukrovar (cukor sa vyvážal do skladov v Brne, vo Viedni a v Pešti), v roku 1873 vyhorel. V roku 1944 sa obec zapojila do SNP. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a remeslami. Pravdepodobne v 16. stor. vznikla v katastri obce osada Gedelov (doložená 1754).

Archeologické nálezy: stopy osídlenia z neolitu (kultúra s lineárnou keramikou, želiezovská skupina), lužické hradisko, osídlenie zo stredoveku, nálezy mincí (18. – 19. stor.).

Stavebné pamiatky: neskorobarokový rímskokatolícky Kostol sv. Mikuláša (postavený 1755 – 58 na mieste staršieho gotického kostola pravdepodobne zo 14. stor., klasicisticky upravený 1854, opravený v 20. stor.) s pamätnou tabuľou padlým v 1. svetovej vojne, barokový Horný kaštieľ (18. stor., po 1864 rozšírený, začiatkom 20. stor. prestavaný, v súčasnosti je v ňom zariadenie sociálnych služieb), Dolný kaštieľ (prelom 18. a 19. stor., prestavaný koncom 19. stor. a v 60. rokoch 20. stor., opravený 2009), Kaplnka sv. Anny (1879 – 80, postavená ako rodinná hrobka rodiny Wágnerovcov).