Kováčovce

Kováčovce, maď. Szécsénykovácsi — obec v okrese Veľký Krtíš v Banskobystrickom kraji v južnej časti Ipeľskej kotliny na pravom brehu Ipľa na hranici s Maďarskom, 150 m n. m.; 301 obyvateľov, 44,7 % slovenskej, 52,5 % maďarskej národnosti (2021); miestne časti: Kováčovce, Peťov. Územie je budované neogénnymi horninami pokrytými nánosmi Ipľa a miestami viatymi pieskami, má rovinný až pahorkatinný reliéf, je odlesnené. V katastri sa nachádzajú prírodné rezervácie Hradište (vyhlásená 1999, rozloha 5,1 ha; zriadená na ochranu teplomilných a stepných druhov rastlín a živočíchov) a Kiarovský močiar (vyhlásená 1988, rozloha 16,4 ha; zriadená na ochranu vlhkomilných, močiarnych a vodných spoločenstiev s výskytom viacerých zriedkavých, ohrozených a chránených druhov fauny a flóry).

Katastrom prechádza cesta III. triedy z obce Malý Kiarov na hranicu s Maďarskom k cestnému hraničnému priechodu Kováčovce-Peťov – Szécsény-Pösténypuszta. Ipeľ je preklenutý mostom dobudovaným v roku 2012 (dĺžka 75 m).

Obec je písomne doložená v roku 1327 ako Kwachy, 1335 Kwachi, 1454 Kowachy, 1457 Kovaczy, 1542 Kowacsi, 1773 Szecsény-Kovácsy, Kowacžowa, 1786 Sétschény-Kowácschi, 1808 Szécsény-Kovácsi, v rokoch 1863 – 1913 Szécsénykovácsi, v roku 1920 Kováčovce, v rokoch 1927 – 38 Kováčovce, Ipoly-Kovácsi, 1938 – 45 Szécsénykovácsi, 1945 – 48 Kováčovce, Ipoly-Kovácsi, v roku 1948 Kováčovce.

Kováčovce boli pôvodne osadou kráľovských železiarov. Patrili panstvu Sečany, neskôr viacerým zemianskym rodinám. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, pestovaním zeleniny a vinohradníctvom. V roku 1898 bola ku Kováčovciam pričlenená obec Peťov (doložená 1467 ako Pethewfalva, 1482 Pethewfalwa, 1873 – 98 Petö), ktorá patrila tunajším zemanom a v rokoch 1554 – 93 bola pod tureckou správou. V 17. stor. tam bol doložený mlyn. V 2. polovici 20. rokov 20. stor. bola v Peťove postavená (k 10. výročiu ČSR) slovenská tzv. jubilejná škola, v ktorej ako učiteľ pôsobil aj Fraňo Kráľ. V rokoch 1938 – 44 boli Kováčovce súčasťou Maďarska.

Archeologické nálezy: výšinné sídlisko Hradište s nálezmi zo staršej a z mladšej kamennej doby a z bronzovej doby (refúgium hatvanskej kultúry), severne od obce v polohe Cigánske pole nálezy z mladšej kamennej doby, z laténskej doby a z 9. – 10. stor., južne od obce v polohe Ráztoka nálezy stredovekej keramiky z 9. – 10. stor., východne od obce v polohe Páta sídlisko zo 7. – 8. stor., v časti Peťov v polohe Malom tábla nálezy z mladšej kamennej doby a v polohe Kerek oldal nálezy z mladšej kamennej doby a stredoveké nálezy z 9. – 10. stor.

Stavebné pamiatky: barokovo-klasicistická kúria Sentivániovcov (2. polovica 18. stor., prestavaná v 19. stor.), rokokovo-klasicistická kúria Herrmannovcov (2. polovica 18. stor., obnovená 2005), zvonica (1980), pamätná tabuľa Gyulu Krúdyho (2003), Kostol blahoslavenej Matky (1998 – 2004), v časti Peťov niekoľko zemianskych kúrií z 18. – 19. stor. (schátrané), Dräxlerov mlyn (1815 prebudovaný zo staršieho mlyna, 1905, 1928 a 1934 zmodernizovaný, od 1950 nefunkčný, skladisko, od 1970 nevyužívaný), na spoločenskom dome pamätná tabuľa F. Kráľa (2005).