Kováčová

Kováčová — obec v okrese Zvolen v Banskobystrickom kraji v juhozápadnej časti Zvolenskej kotliny na juhovýchodnom okraji Kremnických vrchov, 304 m n. m.; 1 648 obyvateľov (2024). Územie vo Zvolenskej kotline je budované riečnymi uloženinami Hrona, má pahorkatinný reliéf a je odlesnené, územie zasahujúce do Kremnických vrchov je budované sopečnými andezitmi, má členitejší reliéf a je zalesnené prevažne dubovými a bukovými porastmi. V obci sú termálne pramene (48,5 °C, síranovo-uhličitanová vápenato-horečnatá voda bola objavená pri geologických vrtoch 1898 – 99), pri ktorých vznikli kúpele (1899).

V roku 1969 bolo dobudované termálne kúpalisko (v roku 2013 prebudované na rekreačné zariadenie Holidaypark s celoročnou prevádzkou), v rokoch 1969 – 76 bola vybudovaná Detská kúpeľná liečebňa Marína (dnes Špecializovaný liečebný ústav Marína) a v rokoch 1977 – 87 Rehabilitačný liečebný ústav (dnes Národné rehabilitačné centrum; zdravotnícke zariadenie kúpeľného charakteru s celoslovenskou pôsobnosťou na liečbu pacientov po úrazoch chrbtice, amputáciách a náročných operáciách pohybového systému i na liečbu neurologických ochorení).

Kováčová leží na križovatke ciest I. triedy Banská Bystrica – Zvolen a Šahy – Tatranská Javorina a rýchlostnej cesty R1 Nitra – Banská Bystrica. Tri kilometre severne sa nachádza letisko Sliač.

Obec je písomne doložená v roku 1254 ako Koachou, 1323 Kowachow, 1773 Kovacsova, 1786 Kowacschowa, 1808 Kovácsova, Kowáčowá, 1863 Kovácsová, v rokoch 1873 – 82 Kovacsova, 1888 – 1913 Kovácsfalva, v roku 1920 Kováčova, 1927 Kováčová.

Pôvodná obec (Stará Kováčová), ktorá sa pravdepodobne nachádzala 1 – 2 kilometre západne od dnešnej obce, vznikla ako osada služobníkov Zvolenského hradu, koncom 13. stor. sa stala súčasťou jeho panstva. Asi na prelome 16. a 17. stor. sa obyvatelia presídlili na územie súčasnej obce. V 18. stor. tam bola vápenka. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a lesníctvom. V roku 1899 vznikli v obci kúpele miestneho rázu (1933 vyhlásené za liečivé kúpele). Počas SNP (1944) v obci sídlila partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku a bolo tam výcvikové stredisko povstalcov. Po potlačení SNP boli do obce od decembra 1944 privážaní zo Zvolena väzni, ktorí boli v blízkom lesíku popravení. Neskôr (január – február 1945) sa obeťami stali aj povstalci a miestni občania. V obci bolo odkrytých 8 masových hrobov, v ktorých sa našlo asi 105 obetí.

Archeologické nálezy: sídlisko z mladšej bronzovej doby.

Stavebné pamiatky: kamenná sýpka (2. polovica 19. stor.), kamenný ľudový dom s hospodárskou časťou (2. polovica 19. stor.), Liečebný dom Detvan (2. polovica 19. stor., rekonštruovaný 1988 – 91) s pamätnou tabuľou štábu partizánskej brigády kpt. J. Nálepku (1959), pomník padlým v SNP (1969, Anton Cimmerman, Jozef Jankovič), Kostol sv. Gorazda (1992 – 95).