Kováčik, Marián

Kováčik, Marián, 20. 5. 1940 Bystrá, okres Brezno – 16. 3. 2004 Lehnice, okres Dunajská Streda — slovenský spisovateľ.

Študoval fyziku na Elektrotechnickej fakulte SVŠT (dnes STU) v Bratislave, v rokoch 1964 – 75 pôsobil na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1975 – 76 bol redaktorom, v rokoch 1976 – 95 šéfredaktorom časopisu Romboid, súčasne v rokoch 1979 – 84 riaditeľom Bratislavskej lýry, v rokoch 1995 – 98 pôsobil na Ministerstva kultúry SR, od roku 1998 vo Vede, vydavateľstve SAV.

Verše začal publikovať ako stredoškolák v časopise Mladá tvorba; časť z nich vydal v debutovej zbierke Súradnice (1963). Písal spomienkovo-reflexívnu lyriku, v ktorej sa vracia do detstva a rodného kraja (básnické zbierky Súradnice, 1963; Vodoznak, 1969; Modré obdobie, 1973; výber Okno, 1990), ľúbostné básne (zbierka Láskoslovie, 1990) a intímnu lyriku; v básnickej skladbe Medzimesto (1983) sa zamýšľa nad láskou, manželstvom, smrťou, osamelosťou a stratou komunikácie. Bol aj autorom humorne ladených básnických zbierok pre deti Vrabeceda (1991) a Básničky zo psiny (1995), televíznych rozprávkových hier O šťastnej princeznej (1973), Zub múdrosti (1974) a Zlatohláska (1994), ako aj seriálov večerníčkov Veselé príhody Máčneho Máčika a strašiaka Adama (1976) a Rozprávky z makovníka (1977). Prekladal z poľštiny (Jan Kochanowski, Stanisław Wyspiański) a ruštiny (Robert Roždestvenskij), z gruzínčiny (s Ľubomírom Feldekom) voľne prebásnil verše pre deti od Makvaly Mrevlišviliovej (Mrevlišvili), ktoré vyšli v roku 1975 pod názvom Maško nepostraško, a z chorvátčiny (s Jánom Jankovičom) antológiu vojnovej lyriky V tejto strašnej chvíli (1995).