Kovačič, Lojze

Kovačič, Lojze, 9. 11. 1928 Bazilej, Švajčiarsko – 1. 5. 2004 Ľubľana — slovinský spisovateľ.

Pochádzal zo slovinsko-nemeckej rodiny. V roku 1962 absolvoval štúdium slovinčiny a nemčiny na Vyššej pedagogickej škole v Ľubľane, v rokoch 1966 – 73 pôsobil ako šéfredaktor časopisu Lutka (Bábka), neskôr ako umelec v slobodnom povolaní.

V roku 1954 spoločne s Andrejom Hiengom (*1925, †1999) a Frančkom Bohancom (*1925, †2010) vydal zbierku krátkych próz Novely (Novele) o každodennom živote jednoduchého človeka v povojnovej Ľubľane, ktorá bola prvým významným dielom povojnovej slovinskej prózy. V neskoršej tvorbe nadviazal na modernú psychologickú prózu s prvkami absurdity, v románe Chlapček a smrť (Deček in smrt, 1968) zobrazil otcovu smrť, vo dvoch románoch pod spoločným názvom Správy v spánku. Skutočnosť (Sporočila v spanju. Resničnost, 1972) tematizoval pocity strachu, samoty a túžbu po ľudskom teple, v románe Päť fragmentov (Pet fragmentov, 1981) motívy smrti a snovosti obohatil o tému krásy, lásky a citovosti. Jeho románová trilógia Prišelci (Prišleki, 1984 – 85) patrí medzi najvýznamnejšie diela slovinskej prózy 80. rokov 20. stor., zachytáva duchovný, sociálny a emocionálny život dospievajúceho chlapca hľadajúceho kontakt s novým jazykom, okolitým svetom i so samým sebou. Tieto témy rozvíjal i v prozaickom fragmente Bazilej (Basel, 1989) a v románe Detské veci (Otroške stvari, 2003). Bol aj autorom spomienok Prach (Prah, 1988), autobiografického románu Krištáľový čas (Kristalni čas, 1990), krátkych poviedok Príbehy z maľovaných úľov (Zgodbe s panjskih končnic, 1993), románu Tri lásky (Tri ljubezni, 2004), posmrtne vydaného románu Dospelé veci (Zrele reči, 2009) a i. Venoval sa aj tvorbe pre deti a mládež, v roku 1972 vyšla v slovenčine jeho kniha Svetom letom (Potovanje za nosom, 1972). Bol nositeľom viacerých literárnych ocenení.