Kovačić, Ante

Kovačić [-čič], Ante, 16. 6. 1854 Celine Goričke, Záhrebská župa – 10. 12. 1889 Záhreb — chorvátsky spisovateľ.

V rokoch 1876 – 78/80 študoval právo v Záhrebe, spočiatku pracoval ako koncipient v advokátskych kanceláriách v Záhrebe a Karlovci, krátko ako advokát v Gline, v roku 1889 sa duševne zrútil a zakrátko nato zomrel.

Kovačić patril k najvýznamnejším predstaviteľom chorvátskeho realizmu. Prostredníctvom realistických, fantastických a groteskných prvkov, ako aj využitia modernistických prvkov zobrazil spoločenský a politický život v 2. polovici 19. stor. Bol všestranným spisovateľom, písal básne, poviedky (Ľubľanská katastrofa, Ljubljanska katastrofa, 1879), romány, satiry (politická satira Doktor Marko v praženici, Doktor Marko u kajgani, 1884) a ostré fejtóny (Listy z Bombaja, Listi z Bombeja, 1879). Jeho najvýznamnejším dielom je román vo forme denníka V registratúre (U registraturi, časopisecky 1888, knižne 1911; slov. 1940), v ktorom zobrazil spoločenské a rodinné vzťahy v 2. polovici 19. stor. (rozpad dediny, zánik šľachty) i tragický osud nadanej inteligencie pochádzajúcej z dedinských vrstiev (autobiografický prvok). Hlavnou postavou je chlapec Ivica Kičmanović, ktorý túži po vyššom postavení, znáša však poníženie, až nakoniec zošalie, zapáli spisy a zhorí s nimi. Dielo svojou originálnou štruktúrou (detail, sen i skutočnosť, romantické, realistické a modernistické prvky) patrí k najvýznamnejším chorvátskym románom 19. stor. Bol aj autorom novely Barónkina láska (Baruničina ljubav, 1877), travestie Smrť babky Čengićky (Smrt babe Čengićkinje, 1880) parodujúcej epos Ivana Mažuranića Smrť Smail-agu Čengića (Smrt Smail-age Čengića, 1846), románu Fiškál (Fiškal, 1882), v ktorom karikoval zástancov lyrizmu, a nedokončeného románu Medzi žabami (Medju žabari, časopisecky 1886).