Kovačevič, Ivan Július

Kovačevič, Ivan Július, 24. 11. 1909 Drégelypalánk, Rakúsko-Uhorsko, dnes župa Nógrád, Maďarsko – 17. 2. 1979 Zlaté Moravce, pochovaný v Bratislave — slovenský režisér a scenárista dokumentárnych filmov a knižný grafik, manžel Soňa Kovačevičovej.

Začínal ako filmový kritik a publicista, svoje články uverejňoval v Robotníckych novinách, Slovenskej politike, Slovenskom denníku a v časopise Šíp. V rokoch 1935 – 37 bol redaktorom špecializovaného časopisu Kinema a tajomník a odborným poradcom Filmového štúdia v Prahe, v rokoch 1937 – 38 redaktorom pražského mesačníka Kino a film, v rokoch 1938 – 39 tajomníkom filmového štúdia AB Barrandov v Prahe.

Od polovice 30. rokov 20. stor. sa zúčastňoval na filmovej tvorbe, spočiatku sa podieľal na príprave scenárov (upravoval slovenské dialógy) českých filmov (Milan Rastislav Štefánik, 1935, réžia Jan Sviták; Jánošík, 1936, réžia Martin Frič). Bol prvým slovenským filmovým režisérom a filmovým spravodajcom, od roku 1938 sa venoval tvorbe spravodajských žurnálov (spolupracoval pri nakrúcaní šotov do žurnálu pre distribučnú spoločnosť Elite film). Po rozbití Československa v rokoch 1939 – 45 pracoval ako režisér a redaktor filmového týždenníka filmovej spoločnosti Nástup v Bratislave. Spolu s českým kameramanom Bohumilom Havránkom (*1907, †1993) tvoril filmové šoty a dokumentárne filmy v duchu požiadaviek vojnovej Slovenskej republiky (kontrolované Úradom propagandy). V produkcii spoločnosti Nástup sa predstavil aj ako samostatný scenárista a režisér krátkych filmov Trvalé svetlá (1940) a Svorne napred (1944) i ako režisér prvého slovenského dlhometrážneho dokumentárneho filmu Od Tatier po Azovské more (1942) o postupe slovenskej armády v roku 1941 na východnom fronte. Po vojne sa v roku 1948 podieľal na tvorbe dvoch krátkych filmov – režijne a scenáristicky na filmovej spomienke na revolučný rok 1848 Za práva ľudu a scenáristicky na agitke Zem a stroj propagujúcej mechanizáciu v poľnohospodárstve, po roku 1948 bol vylúčený z produkcie Československého štátneho filmu. Od roku 1948 sa venoval knižnej tvorbe, pracoval ako grafik vo viacerých slovenských vydavateľstvách (Tatran, Mladé letá, Slovenský spisovateľ, Smena). Zaslúžil sa o grafické stvárnenie celých knižných edícií (Zlatý fond slovenskej literatúry, Knižnica výtvarného umenia), rôznych katalógov, časopisov (Výtvarný život, Revue svetovej literatúry), reprezentatívnych publikácií o slovenskom filme a o kúpeľníctve, čím sa stal jednou z vedúcich osobností slovenského knižného grafického umenia. Bol nositeľom viacerých ocenení.