Kotvan, Imrich

Kotvan, Imrich, 9. 2. 1910 Trnovec, okres Skalica – 21. 3. 1984 Bratislava, pochovaný v Trnovci — slovenský literárny a kultúrny historik, bibliograf a knihovník.

V rokoch 1929 – 34 študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, z toho v rokoch 1931 – 32 na univerzite v Štrasburgu. V rokoch 1934 – 38 pôsobil na Československom reálnom štátnom gymnáziu Jána Hollého v Trnave, v rokoch 1938 – 45 na pedagogickom oddelení Ministerstva školstva a národnej osvety, v rokoch 1946 – 50 na Povereníctve SNR pre školstvo a osvetu. V rokoch 1950 – 82 pôsobil v Univerzitnej knižnici v Bratislave, kde sa zaoberal vedeckým výskumom rukopisov a starej knižnej kultúry a vybudoval a viedol kabinet rukopisov, starých a vzácnych tlačí; v rokoch 1973 – 75 externe prednášal na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.

Ako literárny historik sa zaoberal predovšetkým literárnou históriou obdobia bernolákovcov (Bernolákovci, 1948). Dielo Bibliografia bernolákovcov (1957) obsahuje biografické údaje o 105 bernolákovských autoroch s podrobnou literatúrou a kompletnú bibliografiu ich rukopisných prác i prác vydaných tlačou s uvedeným miestom ich uloženia. Zachytil v ňom všetky práce bernolákovských autorov v bernolákovskej spisovnej slovenčine, ako aj ich latinské, nemecké a maďarské práce od vzniku bernolákovskej slovenčiny až po ukončenie jej používania na začiatku 50. rokov 19. stor. Dielo predstavuje základný pilier interdisciplinárneho výskumu slovenského osvietenstva. Bol autorom prvých syntetických monografií o viacerých osobnostiach z okruhu Antona Bernoláka (napr. Juraj Fándly, 1946; Ján Hollý, 1949) a literárnych portrétov ďalších osobností (Alexander Rudnay, Anton Benčič, Ondrej Mésaroš, aj Mészáros, A. Bernolák, Juraj Palkovič, Jakub Vojtech Gazda, Vojtech Šimko, Michal Klimko). Z hľadiska poznania začiatkov bernolákovského hnutia je významná monografia Literárne dielo Jozefa Ignáca Bajzu (1975). Súborne vydal polemiky Juraja Fándlyho a A. Bernoláka s Jozefom Ignácom Bajzom (Bernolákovské polemiky, 1966).

V oblasti knižnej kultúry je zakladateľom inkunábulistiky na Slovensku, ktorú budoval v súlade s medzinárodnými pravidlami spracúvania prvotlačí (15. stor.) podľa pravidiel svetového Súborného katalógu inkunábul (→ Gesamtkatalog der Wiegendrucke; na prácach na ňom sa v 60. rokoch 20. stor. priamo podieľal), pričom spracúvanie prvotlačí rozšíril o ďalšie informácie (proveniencia, výzdoba, väzba) so zámerom komplexne pokryť problematiku inkunábul na Slovensku vo všetkých kultúrnych a historických súvislostiach. Spracoval inkunábuly nachádzajúce sa vo väčších slovenských knižniciach, múzeách a archívoch a vydal ich najskôr v 14 parciálnych katalógoch a napokon v súbornom katalógu Inkunábuly na Slovensku (1979). Inkunábuly, ktoré sa určitým aspektom (náplň, autorstvo, vydanie, výzdoba) dotýkajú Slovenska, vydal pod titulom Inkunábuly so slovenskými vzťahmi (1974). Jeho prieskum inkunábul v slovenských knižniciach odhalil únik asi tretiny inkunábulového fondu pôvodne jestvujúceho na Slovensku do zahraničných inštitúcií najmä v Maďarsku (Budapešť), Rumunsku (Alba Iulia) a Rakúsku (Viedeň) a sporadicky v Poľsku (Krakov), Nemecku (Berlín), vo Švédsku (Uppsala) a v Spojenom kráľovstve (Cambridge), a to za rozmanitých dejinných okolností. Priamym štúdiom exlibrisov a provenienčných záznamov a záznamov v odbornej literatúre nazhromaždil údaje o stovkách inkunábul, ktoré unikli do zahraničia, ich súpis vyšiel pod názvom Inkunábuly zo slovenských knižníc v zahraničných inštitúciách (1996, spoluautorka Eva Frimmová). Zdokumentovaním úrovne tlačených kníh na konci stredoveku vo vzťahu k slovenskému územiu prispel k výskumu dejín knižnej kultúry, a pomohol tak začleniť slovenskú knižnú kultúru 15. stor. do medzinárodného kontextu.

Na výskum inkunábul nadviazal výskumom tlačí zo 16. stor., ktorý je súčasťou rozsiahleho celoslovenského výskumu dejín knižnej kultúry dokumentujúceho humanistické a renesančné myslenie na Slovensku. Jeho publikácia Slaviká 16. stor. Univerzitnej knižnice v Bratislave (1981) predstavuje prvé výsledky tohto výskumu. V Univerzitnej knižnici spracoval aj rukopisný fond knižného charakteru (dielo Rukopisy Univerzitnej knižnice v Bratislave, 1970).

Pôsobil ako recenzent v oblasti inkunábulistiky a starých tlačí v domácich i zahraničných odborných periodikách; bol členom vedeckých rád a odborných spoločností, ako aj nositeľom viacerých ocenení.