Kotľarevskyj, Ivan Petrovyč

Kotľarevskyj, Ivan Petrovyč, 9. 9. 1769 Poltava − 10. 11. 1838 tamže — ukrajinský osvietenský básnik, dramatik a prekladateľ, iniciátor novej ukrajinskej literatúry.

Pochádzal z rodiny úradníka, po štúdiu v teologickom seminári (1780 – 83) pôsobil ako domáci učiteľ vo vidieckych šľachtických rodinách. V rokoch 1796 – 1808 slúžil v ruskej armáde (dosiahol hodnosť kapitána), v roku 1812 organizoval ukrajinský kozácky pluk na boj proti Napoleonovi I. Bonapartovi. V rokoch 1816 – 21 bol umeleckým riaditeľom Poltavského divadla, súčasne vedúcou osobnosťou viacerých dobročinných organizácií a členom poltavskej skupiny slobodomurárskej lóže.

Nevšednú popularitu si získal básnickou skladbou Eneida (prvé 3 časti 1798, kompletné dielo posmrtne 1842) predstavujúcou travestiu Vergíliovej Eneidy (Aeneis). Inšpiroval sa pri nej už existujúcimi travestiami, resp. paródiami na Eneidu (Paul Scarron, *1610, †1660; Aloys Blumauer, *1755, 1798; Nikolaj Petrovič Osipov, *1751, †1799). Napísal ju v období, keď pretrvávali sympatie k zrušenej kozáckej Záporožskej Siči (1775) a súčasne vrcholila poroba ukrajinského národa. Prostredníctvom humoru a satiry sa v nej vyrovnával s existujúcim sociálnym zlom (nevoľníctvo) a politickým i národnostným útlakom. Opísal neviazané správanie, bujaré zábavy a plnokrvný život kozákov milujúcich slobodu, pričom využil množstvo etnografických detailov. Zachytil život jednoduchých Ukrajincov, ich folklór, hry, obyčaje a kvetnaté vyjadrenia, ale aj ich rozmanité jedlá. Dielo napísal ľudovou ukrajinčinou, ktorú povýšil na literárny jazyk, čím položil základy ukrajinského jazyka. Vydaním Kotľarevského Eneidy sa v ukrajinskej literatúre začal súčasne rozvíjať nový literárny prúd nazývaný nová ukrajinská literatúra a inšpirovali sa ňou viacerí umelci – na jej motívy vznikli opery Eneida (1910, hudba Mykola Vitalijovyč Lysenko) a Aeneas na vandrovke (Enej na mandrivci, 1911, hudba Jaroslav Josipovič Lopatinskyj).

Medzníkom vo vývine ukrajinskej drámy sa stali Kotľarevského dramatické diela Natálka z Poltavy (Natalka Poltavka, hudba M. V. Lysenko, uvedená 1819, knižne 1938) pokladaná za prvú ukrajinskú operu (niektorými odborníkmi za operetu, resp. činohru s početnými spievanými časťami čerpajúcimi z ukrajinského folklóru) a vaudeville Vojak čarodejník (Moskaľ-čarivnyk, uvedený 1819, knižne 1841; sfilmovaný 1995, réžia Mykola Viktorovyč Zaceev-Rudenko). Obidve sú napísané sviežim jazykom a dodnes patria do klasického repertoáru ukrajinských divadiel (Natálka z Poltavy bola 1948 uvedená na Slovensku v Ukrajinskom národnom divadle v Prešove, dnes Divadlo Alexandra Duchnoviča). Kotľarevskyj bol aj prekladateľom z gréckej a francúzskej literatúry.

V roku 1952 bolo v Poltave otvorené Kotľarevského múzeum a je podľa neho nazvaná Charkovská štátna univerzita umenia I. P. Kotľarevského v Charkove.