Kotíni

Kotíni, lat. Cotini — pravdepodobne keltský kmeň, ktorý v 2. stor. pred n. l. – 2. stor. n. l. sídlil v hornatých oblastiach severného a stredného Slovenska (podľa niektorých zdrojov aj v priľahlých oblastiach Poľska a Moravy).

Kotíni sú pokladaní za hlavných nositeľov púchovskej kultúry, prvá zmienka o nich je (spolu s kmeňmi Osov a Búrov) v tzv. tusculskom elógiu (→ Tusculum), zlomku oslavného nápisu z roku 10 pred n. l. (nezachoval sa). Tacitus ich vo svojom diele Dejiny Germánie (Germania, 98 n. l.) spomína ako severných susedov Kvádov, ktorým musia platiť dane, a uvádza, že sa zaoberajú ťažbou železa a dorozumievajú sa keltským jazykom. Počas markomanských vojen (165/166 – 180 n. l.) boli Kotíni najprv spojencami Rimanov (za vlády cisára Marca Aurelia bojovali pod vedením Publia Tarrutenia Paterna), neskôr im však neposkytli sľúbenú pomoc v boji proti Kvádom, začo boli v období 173 – 180 presídlení do Dolnej Panónie (Pannonia Inferior). Udalosti súvisiace s presídlením Kotínov zachytáva Dio Cassius, táto epizóda z markomanských vojen je pravdepodobne vyobrazená aj na stĺpe Marca Aurelia v Ríme. Existenciu Kotínov v Dolnej Panónii, resp. v okolí panónskej Mursy (dnes Osijek v Chorvátsku) a v Cibalae (dnes Vinkovci v Chorvátsku), ešte na začiatku 3. stor. n. l. dokumentujú nápisy zo systematickej zbierky antických latinských nápisov v diele Theodora Mommsena Corpus inscriptionum Latinarum (skr. CIL), a to nápisy CIL 6, 32542 (z roku 223 n. l.) a CIL 6, 32557 (z rokov 249 – 251 n. l.), spomínajúce Kotínov ako cives Cotini, ktorí slúžili v prétoriánskej garde Severovcov.