Kotěra, Jan

Kotěra, Jan, 18. 12. 1871 Brno – 17. 4. 1923 Praha — český architekt, dizajnér, maliar a grafik. V rokoch 1894 – 97 študoval na Akadémii výtvarných umení vo Viedni u O. Wagnera, 1897 získal Rímsku cenu a absolvoval študijný pobyt v Taliansku. Od 1899 pôsobil na Vysokej škole uměleckoprůmyslovej, od 1910 profesor na Akadémii výtvarných umení v Prahe (1912/13, 1914 – 16 a 1920 – 22 rektor).

Jeden zo zakladateľov hnutia modernej architektúry v Čechách. V ranej tvorbe bol ovplyvnený geometrickou viedenskou secesiou a štýlom O. Wagnera, ktorý v modifikovanej podobe šíril v Čechách. Inšpiroval sa aj súdobou architektúrou v Holandsku (H. P. Berlage) a v Spojenom kráľovstve (Ch. R. Mackintosh, angl. reformné hnutie obytnej architektúry) i dielami amerického architekta F. L. Wrighta. Klasicizujúci secesný štýl však čoskoro opustil v prospech architektonickej moderny, ktorej princípy sformuloval vo svojej zásadnej teoretickej stati O novém umění (1900) pokladanej za umelecký program českej architektonickej moderny (moderna ako protipól secesie bola jedným z prúdov v širokom spektre dobovej architektonickej tvorby, v ktorom dominovali historizujúce slohy a modifikovaná secesia). Za hybné sily stavby pokladal účel, konštrukciu a miesto a za ich následok formu, prvoradé je podľa neho konštrukčné tvorenie priestoru a druhoradý dekor, čo sa mu podarilo naplniť až v stavbách z obdobia okolo 1905. Medzníkom v jeho tvorbe smerom k moderne bola vila sochára S. Suchardu v Prahe (1904 – 07), v ktorej na minimum zredukoval dekor na fasáde a nechal vyniknúť kontrast materiálov. V ďalších dielach postupoval v redukcii architektonického tvaroslovia na líniu, plochu a teleso (jednoduché geometrické tvary), výrazovými prostriedkami sa stali plocha, dôraz na materiál a zdôraznenie tektoniky výstavby (vlastná vila, 1907 – 09; Laichterov dom, 1908; Krausova vila a obytné domy na Hradčanoch v Prahe, 1910 – 11). K ďalším významným dielam patria Peterkov dom (1899 – 1900), Trmalova vila (1902 – 03), vodojem vodárne vo Vršoviciach (1906 – 08), Urbánkov dom (aj Mozarteum, 1912 – 13), budova Všeobecného penzijného ústavu (1912 – 14; s Josefom Zaschem, *1871, †1957), budova Právnickej fakulty Karlovej univerzity (1924 – 31) v Prahe, Národný dom v Prostějove (1905 – 07), Múzeum východných Čiech v Hradci Králové (1906 – 12) a Lembergerov palác (Lembergerova vila, 1913 – 15) vo Viedni.

Kotěra významne ovplyvnil formovanie českého secesného úžitkového umenia. Navrhoval nábytok, úžitkové predmety z kovu a zo skla (položil základy českej modernej sklárskej tvorby), textilné doplnky, ako aj množstvo interiérov. Osobitnú pozornosť venoval dizajnu dopravných prostriedkov (železničné vagóny) a inštaláciám výstav (napr. výstava A. Rodina v Prahe, 1902). Podieľal sa na urbanistickom riešení miest Hradec Králové a Zlín. Zaoberal sa aj návrhmi robotníckych obytných kolónií, čo súviselo s dobovou snahou o spoločenskú reformu (napr. kolónia rodinných domov pre zamestnancov železníc v Lounoch, ktorú 1909 – 11 postavil podľa vlastného návrhu). Jeho pôsobenie malo veľký vplyv na formovanie českej modernej architektúry, vychoval množstvo významných žiakov (B. Fuchs, J. Gočár, P. Janák, O. Novotný, Ladislav Machoň, *1888, †1973).