Kotarbiński, Tadeusz

Kotarbiński [-biň-], Tadeusz, 31. 3. 1886 Varšava – 3. 10. 1981 tamže — poľský filozof, logik, praxeológ a etik.

Študoval na univerzite vo Ľvove u zakladateľa ľvovsko-varšavskej školy Kazimierza Twardowského (*1866, †1938). Od roku 1918 pôsobil na Varšavskej univerzite (1929 – 30 dekan Fakulty humanitných štúdií), od roku 1929 ako profesor, súčasne v rokoch 1945 – 49 ako prvý rektor univerzity v Lodži. Od roku 1946 bol členom Poľskej akadémie vied (1957 – 62 predseda). Bol známy svojimi verejnými postojmi, v 30. rokoch 20. stor. sa vyjadroval proti silnej pozícii náboženstva vo vzdelávaní a proti antisemitizmu.

Patril k najvýznamnejším predstaviteľov ľvovsko-varšavskej školy. Bol ovplyvnený logickým pozitivizmom, jeho filozofia nadviazala na poľský pozitivizmus z prelomu 19. a 20. stor. Prvé obdobie jeho filozofickej tvorby charakterizuje záujem o logiku a ontológiu, k najvýznamnejším dielam tohto obdobia patrí práca Prvky teórie poznania, formálnej logiky a metodológie vied (Elementy teorii poznania, logiki formalnej i metodologii nauk, 1929). Rozpracoval teóriu reizmu, ktorý ako ontologické východisko upiera existenciu všeobecným predmetom. Neskôr sa viac sústredil na praktické otázky a vypracoval teóriu konania známu ako praxeológia (Rozprava o dobre vykonanej práci, Traktat o dobrej robocie, 1955). Od praxeológie sa posunul k etickým otázkam a rozvinul koncepciu nezávislej etiky, ktorá má byť podľa neho nezávislá nielen od náboženstva, ale aj od ontológie a akéhokoľvek filozofického systému a má človeka viesť ku konaniu, ktoré vedie k pocitu šťastia a spokojnosti so životom (Meditácie o slušnom živote, Medytacje o życiu godziwym, 1966). V rokoch 1927 – 75 bol predsedom Poľskej filozofickej spoločnosti, v rokoch 1929 – 51 členom Varšavskej učenej spoločnosti.