Kot, Stanisław

Kot, Stanisław, 22. 10. 1885 Ruda, Podkarpatské vojvodstvo – 26. 12. 1975 Londýn — poľský historik, politik a publicista.

Vyštudoval poľskú filológiu a históriu a právo, v rokoch 1912 – 14 absolvoval štipendijný študijný pobyt v Paríži. Počas 1. svetovej vojny pracoval ako vedúci tlačového oddelenia Hlavného národného výboru (Naczelny Komitet Narodowy) a založil noviny Wiadomości Polskie (Poľské správy). V roku 1919 inicioval vznik vydavateľskej edície Národná knižnica (Biblioteka Narodowa; 1919 – 39 jej redaktor) s cieľom sprístupniť najvýznamnejšie diela poľskej a svetovej literatúry širokému okruhu čitateľov v novovzniknutom Poľsku. V rokoch 1920 – 33 pôsobil na Jagelovskej univerzite v Krakove, v rokoch 1930 – 39 ako redaktor vybraných hesiel Poľského biografického slovníka (Polski słownik biograficzny), do ktorého aj autorsky prispieval. V roku 1939 emigroval do Paríža, neskôr do Londýna, kde sa zapojil do práce poľskej exilovej vlády (minister vnútra a informácií, 1941 – 42 jej veľvyslanec v Moskve, 1942 – 43 minister pre poľské záležitosti na Blízkom východe – v Teheráne, Jeruzaleme a Káhire). V roku 1945 sa vrátil do Poľska, v rokoch 1945 – 47 pôsobil ako veľvyslanec v Ríme; po upevnení komunistickej moci v Poľsku opäť nadviazal kontakty s poľskou exilovou vládou a do Poľska sa už nevrátil.

Zaoberal sa výskumom dejín výchovy a vzdelávania (Andrzej Frycz Modrzewski o výchove i škole, Andrzej Frycz z Modrzewa o wychowaniu i szkole, 1910; Cirkevné školstvo v Malopoľsku v 16. – 18. stor., Szkolnictwo parafialne w Małopolsce XVI – XVIII wieku, 1912; Školská reforma Stanislava Konarského, Reforma szkolna Stanisława Konarskiego, 1923; História výchovy. Náčrt učebnice, Historia wychowania. Zarys podręcznikowy, 1924) a dejinami poľskej i stredoeurópskej kultúry (Andrzej Frycz Modrzewski. Štúdia z dejín poľskej kultúry 16. stor., Andrzej Frycz Modrzewski. Studjum z dziejów kultury polskiej wieku XVI, 1919; Poľská republika v západnej politickej literatúre, Rzeczpospolita Polska w literaturze politycznej Zachodu, 1919; Helmstedt a Zamość. Z dejín humanistickej kultúry, Helmstedt i Zamość. Z dziejów kultury humanistycznej, 1929).

Z obdobia aktívneho politického života vydal knižne svoju korešpondenciu Listy generálovi Sikorskému z Ruska (Listy z Rosji do gen. Sikorskiego, 1955) a prepis rozhovorov s predstaviteľmi sovietskej vlády zo septembra 1941 Rozhovory s Kremľom (Rozmowy z Kremlem, 1959). Od roku 1928 bol členom Poľskej akadémie umení, od roku 1930 členom Spoločnosti vied vo Ľvove.