kosziderský horizont

kosziderský horizont [-si-] — časový úsek z konca staršej a zo začiatku strednej bronzovej doby (koniec 16. – začiatok 15. stor. pred n. l.) nazvaný podľa bronzových depotov z maďarskej lokality Dunaújváros-Kosziderpadlás v župe Fejér v Maďarsku. Nálezy predmetov kosziderského horizontu boli rozšírené najmä v centrálnej časti Karpatskej kotliny, na Slovensku sa vyskytujú na dolných tokoch riek Nitra, Hron a Ipeľ, v Gemeri, v Košickej kotline a na Spiši. Kosziderský horizont je spätý so záverečnými fázami maďarovskej, otomanskej a vatyanskej (podľa lokality Vatya pri meste Újhartyán v župe Pest v Maďarsku) kultúry. V depotoch prevažovali šperky a súčasti odevov, ale nachádzali sa tam aj zbrane, nástroje a dokonca aj bronzovina. Niektoré typy bronzových predmetov pretrvali až do staršej fázy mohylovej a pilinskej kultúry. Masové ukladanie týchto depotov do zeme odráža etnické, hospodárske, spoločenské, ako aj kultúrne zmeny.