Kosynka, Hryhorij

Kosynka, Hryhorij, vlastným menom Hryhorij Strilec, 29. 11. 1899 Ščerbanivka, Kyjevská gubernia, Rusko, dnes Kyjevská oblasť, Ukrajina − 15. 12. 1934 Kyjev — ukrajinský spisovateľ. Jeden z predstaviteľov tzv. rozstrieľaného obrodenia (generácie ukrajinských kultúrnych činiteľov, z ktorej viacerí boli v 30. rokoch 20. stor. odsúdení a popravení sovietskou mocou). Patrí k najvýznamnejším ukrajinským spisovateľom 20. a 30. rokov 20. stor.

V rokoch 1920 – 22 študoval na Kyjevskom inštitúte národného vzdelania (Kyjevskyj instytut narodnoj osvity), štúdium však pre finančné problémy nedokončil.

Kosynka začal písať poéziu, potom sa venoval próze. Jeho tvorba je príkladom rozvoja moderných foriem estetického myslenia v ukrajinskej literatúre 1. tretiny 20. stor., prevláda v nej expresionizmus a výrazné žánrové experimentovanie. Jeho prózy zachytávajú postoje, vzťahy a politické posuny v roľníctve v revolučnom období a počas vojny za nezávislosť Ukrajiny v rokoch 1917 – 21 i ťažkú porevolučnú situáciu na ukrajinskom vidieku a sú symbolom protestu proti agresívnej politike boľševikov. Počas života vydal asi 20 zbierok noviel a poviedok, k najvýznamnejším patria zbierky Na zlatých bohov (Na zolotych bohiv, 1922), Kvietkovaný sen (Zakvitčanyj son, 1923), Za bránou (Za voriťmy, 1925), V žite (V žytach, 1926), Politika (Polityka, 1927), Výber z poviedok (Vybrani opovidaňňa, 1928 a 1929) a Kružidlo (Cyrkuľ, 1930), ako aj novela Matka (Maty, 1925). V roku 1933 bola pripravená na vydanie zbierka Srdce (Serce), ktorá však bola cenzúrou zakázaná a Kosynka bol obvinený zo šírenia kulackej ideológie, kontrarevolučných tendencií a banditizmu a nesmel publikovať. Pracoval ako scenárista, jeho scenáre však neboli sfilmované. Vo vykonštruovanom procese bol obvinený z členstva v teroristickej organizácii, odsúdený na trest smrti zastrelením a popravený. Po Stalinovej smrti bol v roku 1957 rehabilitovaný. Jeho diela boli preložené do viacerých jazykov.