Kostrzewski, Józef

Kostrzewski [-tžev-], Józef, 25. 2. 1885 Węglewo, Veľkopoľské vojvodstvo – 19. 10. 1969 Poznaň — poľský archeológ.

Archeológiu študoval v Krakove (1909 – 10), Londýne (1910 – 11) a Berlíne (1911 – 14). Po štúdiu viedol archeologické oddelenie Múzea Mielżyńských (1914 – 23) a Veľkopoľského múzea (1924 – 39, dnes Národné múzeum v Poznani), od roku 1919 pôsobil ako profesor na Katedre prehistórie Poznanskej univerzity v Poznani.

V medzivojnovom období patril k najvýznamnejším predstaviteľom poľskej archeológie. Zaoberal sa najmä štúdiom lužickej kultúry, pozornosť venoval etnogenéze a kultúre Slovanov a histórii archeologického bádania. Bol jedným z tvorcov teórie o autochtónnosti Slovanov v stredoeurópskom priestore (najmä na území Poľska) a ostro polemizoval s nemeckým archeológom Gustafom Kossinnom (*1858, †1931), ktorý spájal praveké archeologické kultúry s jednotlivými etnikami a stotožňoval niektoré vyspelé praveké kultúry s Germánmi, čím prispel k vzniku nemeckej národnosocialistickej ideológie. Počas 2. svetovej vojny bol Kostrzewski pre svoje názory prenasledovaný nacistami a musel sa skrývať pod falošným menom. Po vojne sa zaslúžil o založenie Archeologického múzea v Poznani, kde bol v rokoch 1945 – 58 riaditeľom. V rokoch 1946 – 50 obnovil výskum hradiska v Biskupine (ktorý viedol už 1934 – 39) a organizoval povrchové prieskumy archeologických lokalít. Bol autorom prác Veľkopoľsko v prehistorických dobách (Wielkopolska w czasach przedhistorycznych, 1914), Východogermánska kultúra neskorej laténskej doby (Die ostgermanische Kultur der Spätlatenezeit, 2 zv., 1919) a Staropoľská kultúra (Kultura prapolska, 1947), spoluautorom práce Prehistória poľských krajín (Prehistoria ziem polskich, 1939). Od roku 1957 bol členom Poľskej akadémie vied.