Kosťov, Peter

Kosťov, Peter, 26. 3. 1911 Župkov, okres Žarnovica – 30. 10. 1987 Beckov, okres Nové Mesto nad Váhom — rímskokatolícky kňaz, teológ a filozof.

Študoval teológiu v kňazskom seminári v Banskej Bystrici, v roku 1935 bol vysvätený za kňaza. V rokoch 1935 – 36 pôsobil ako kaplán v Starých Horách, v rokoch 1936 – 38 ako archivár na biskupskom úrade v Banskej Bystrici, v rokoch 1938 – 40 ako učiteľ na gymnáziu, v rokoch 1942 – 46 ako učiteľ kresťanskej filozofie a fundamentálnej teológie v teologickom inštitúte v Banskej Bystrici, v rokoch 1946 – 50 ako študijný prefekt v kňazskom seminári v Banskej Bystrici.

V roku 1950 bol internovaný v Podolínci, neskôr spolu s ďalšími kňazmi prevezený do sústreďovacieho tábora v Nových Zámkoch, potom bol až do roku 1954 vo vyšetrovacej väzbe. Po prepustení nesmel vykonávať kňazské povolanie, pracoval vo výrobe, od roku 1964 (s politicky vynútenou prestávkou 1973) bol znova v kňazskej službe (kaplán v Chrenovci a Žiari nad Hronom, správca farnosti v Čake, Ľubietovej a Hornej Lehote).

Vo vedeckej práci sa opieral o vitalistickú biológiu a neurofyziológiu i o tomistickú filozofiu. Z metafyzickej pozície podrobil kritike experimentálnu psychológiu, pokladal ju za vedu, ktorá hlbšie neskúma základ duševných javov. Prehĺbil argumentáciu o duchovnosti duše, zaoberal sa aj entelechiou, pričom dospel k záveru, že pri nižších živočíchoch je prítomná ako psychoid a u človeka ako duša s duchovnou podstatou. V 40. rokoch 20. stor. publikoval časopisecky (Baudinova logika vied, 1940; Problém duše z hľadiska vitalizmu, 1946). Po roku 1950 mal zákaz publikovať, v 70. rokoch 20. stor. sa mu podarilo uverejniť niektoré práce v bývalej Juhoslávii.