kostolská skupina

kostolská skupina, nesprávne aj kostolacká skupina — archeol. jedna z kultúrnych skupín mladšieho eneolitu. Rozšírená bola najmä v severnom a vo východnom Srbsku, vo východnom Chorvátsku, v severnej Bosne a v rumunskej časti Banátu, kde vystupuje i na sídliskách coţofenskej kultúry (kultúra bronzovej doby; 3500 – 3100 pred n. l.). Na sever expandovala pozdĺž toku Dunaja do Maďarska, najsevernejšie sú nálezy z južného Slovenska (Iža, Šiatorská Bukovinka, Šíd). Kostolská skupina vychádza z podložia badenskej kultúry. Sídliská sa nachádzajú v blízkosti vodných tokov. Pri pochovávaní sa uplatňoval kostrový, ale aj žiarový pohrebný rítus, našli sa i menšie pohrebiská s urnovými hrobmi (napr. v maďarskom meste Balatonboglár). Najtypickejším inventárom je keramika, v ktorej dominujú misky, črpáky, pohárovité, amforovité a loďkovité nádoby, vo výzdobe prevládajú kolkovaný ornament (často s bielou inkrustáciou, niekedy vytvára typický šachovnicový vzor), brázdený vpich a odtlačky šnúry, na úžitkovej keramike slamovanie a voštinovanie. Kostolská skupina mala vplyv na ornament bošáckej skupiny, obidve skupiny sa rozvíjali súčasne. Nazvaná bola podľa obce Kostolac (neďaleko mesta Požarevac) vo východnom Srbsku.