Kostolná pri Dunaji
Poloha
Mapa obce
Kostolná pri Dunaji, maďarsky Egyházfa — obec v okrese Senec v Bratislavskom kraji v severozápadnej časti Podunajskej roviny pri malom Dunaji, 124 m n. m.; 841 obyvateľov (2024), 62 % slovenskej, 34 % maďarskej národnosti (2021). Územie je budované riečnymi nánosmi, má rovinný reliéf, je prevažne odlesnené a využívané poľnohospodársky (pestovanie najmä pšenice, jačmeňa, kukurice, slnečnice a repky olejnej), časť chotára zaberá Maholanský les (jaseňovo-brestovo-dubový porast).
Kostolná pri Dunaji je cestami III. triedy spojená s obcami Hrubá Borša a Kráľová pri Senci a s cestou II. triedy Šamorín – Záhorská Ves.
Obec je písomne doložená v roku 1332 ako villa sancti Andree, Sanctus Andreas, 1398 Eghazasfalu, 1481 Zenthandraswr alias Egyhazfalwa, 1490 Eghazfalva alio nomine Zenthandras, 1562 Egyhazas, Gele, 1773 Egyházfalva, Egyhazfalva, 1786 Egyhásfalwa, 1808 Egyházfa, Egyházfalva, Haswar, Hasswár, v rokoch 1863 – 1913 Egyházfa, v roku 1920 Hasvár, Gasvár, v rokoch 1927 – 38 Hasvár, Egyházfa, 1938 – 45 Egyházfa, 1945 – 48 Hasvár, Egyházfa, v roku 1948 Kostolná pri Dunaji.
Vznikla v okolí kostola, patrila viacerým zemanom, v 16. stor. Ilešháziovcom, v 18. stor. Pálfiovcom. V 30. rokoch 14. stor. je tam písomne doložená existencia fary. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V rokoch 1938 – 45 bola obec súčasťou Maďarska. V roku 1943 k nej bola pripojená obec Malý Šúr (doložená 1245 ako Swr, 1335 Panthekswr, 1411 Kasswr, 1481 Pyntekswr, 1773 Pintek-Suur, 1786 Péntek-Schur, 1808 Pintek-Súr, Klein-Schur, Malý Ssúr, 1863 – 1913 Pénteksúr, 1920 Malý Šúr, 1927 – 38 Malý Šúr, Péntek-Súr, 1938 – 43 Pénteksúr), ktorá pôvodne patrila Bratislavskému hradu.
Archeologické nálezy: osídlenie z eneolitu, kostrové i žiarové hroby z bronzovej doby (stredodunajská mohylová kultúra). Významné germánske žiarové pohrebisko zo staršej rímskej doby patriace medzi najbohatšie nekropoly so zachovanou bohatou hrobovou výbavou (šperky, importované keramické i bronzové nádoby, množstvo zbraní). Kostrové pohrebisko z raného stredoveku (belobrdská kultúra).
Stavebné pamiatky: neorománsky rímskokatolícky Kostol Panny Márie Ružencovej (pôvodne románsky Kostol sv. Ondreja apoštola z 1. polovice 13. stor., goticky a barokovo upravený v 15. – 18. stor., neorománsky prestavaný 1933, opravený 2012).