Kostoľany pod Tribečom

Kostoľany pod Tribečom — obec v okrese Zlaté Moravce v Nitrianskom kraji v Kostolianskej kotline vo východnej časti pohoria Tribeč na styku so Žitavskou pahorkatinou, 242 m n. m.; 340 obyvateľov (2023). Územie je budované prvohornými dioritmi, granodioritmi a druhohornými vápencami a kremencami, má vrchovinný reliéf miestami s výraznými bralami, je prevažne zalesnené porastmi listnatých lesov, v nižších polohách s prevahou duba a cera, vo vyšších polohách s prevahou buka.

Kostoľany pod Tribečom sú cestou III. triedy začínajúcou sa v obci spojené s Ladicami.

Obec je písomne doložená v roku 1888 ako Gimeskosztolány, v rokoch 1892 – 1913 Ghymeskosztolány, v roku 1920 Dýmeš Kostolany, v rokoch 1927 – 48 Gýmešské Kostolany, v roku 1948 Kostoľany pod Tribečom.

Vznikla medzi rokmi 1882 a 1888 zlúčením obcí Gýmešské Kostoľany (písomne doložená 1113 ako Costelan, 1253 Koztulan, 1540, 1571 – 73 Kostolyan, 1773 Gymes-Kosztolany, 1786 Gymesch-Kosztolan, 1808 Ghimes-Kosztolán, Gemes-Kosztolán, Gymessowské Kostelany, 1863 Ghymeskosztolán, 1873 – 77 Ghimeskosztolány, 1882 Gimeskosztolány), ktorá sa nachádzala v Nitrianskej stolici a patrila Zoborskému kláštoru a od 13. stor. panstvu Jelenec, a Gýmešské Kostoľany (písomne doložená 1113 ako Costelan, 1253, 1295 Koztulan, 1773 Gimes-Kosztolan, Gemes-Kosztolan, Gemes-Kostolan, Gimeske Kostolany, 1786 Gémesch Kosztolan, 1808 Ghimes-Kosztolán, Gemes-Kosztolán, Gymessowské Kostelany, 1863 Ghymeskosztolán, 1873 – 77 Ghimeskosztolány, 1882 Gimeskosztolány), ktorá sa nachádzala v Tekovskej stolici a patrila rodu Huntovcov-Poznanovcov a neskôr panstvu Jelenec. Obyvatelia obidvoch obcí sa zaoberali poľnohospodárstvom. V dnešnom katastri obce Kostoľany pod Tribečom existovala osada Zubnica (doložená 1113 ako Subiniza).

Stavebné pamiatky: na vyvýšenine nad obcou predrománsky jednoloďový Kostol sv. Juraja, ktorý patrí k najstarším zachovaným stavbám na Slovensku. Bol postavený najneskôr v 1. polovici 11. stor., v polovici 13. stor. bola k pôvodnej lodi pristavaná románska loď a nad jej emporou postavená veža, v 16. stor. kostol vyhorel a zostal bez strechy, opravený bol v 17. stor., v roku 1721 bol obnovený (drevený strop nahradený murovanou klenbou) a k západnému priečeliu bola pristavaná sakristia. Koncom 50. rokov 20. stor. bol v havarijnom stave a hrozilo jeho zrútenie, od roku 1964 bol rekonštruovaný (spočiatku neodborne dobrovoľníkmi; sakristia bola zbúraná a nahradená novodobou stavbou), opravený bol v 90. rokoch 20. stor., reštaurovaný na začiatku 21. stor. V roku 1960 boli objavené zvyšky pôvodnej freskovej výzdoby (skúmaná a reštaurovaná od 2009), ide pravdepodobne o najstarší dodnes zachovaný cyklus nástenných malieb na Slovensku, vytvorené boli pravdepodobne v prvej stavebnej fáze kostola. Najstaršia zachovaná časť kostola je veľmi podobná predrománskemu veľkomoravskému Kostolu sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch. Pri kostole sú zachované aj základy zvonice z 15. – 16. stor. a rozsiahly cintorín, na ktorom sa pochovávalo od 11. stor.