Kostoľany nad Hornádom
Kostoľany nad Hornádom — obec v okrese Košice-okolie v Košickom kraji v doline Hornádu vo východnej časti Čiernej hory na styku s Košickou kotlinou asi 10 km severozápadne od Košíc, 230 m n. m.; 1 229 obyvateľov (2023). Niva Hornádu je budovaná riečnymi usadeninami, pohorie kryštalickými prvohornými a karbonátovými druhohornými horninami. Rovinný reliéf na nive prechádza smerom k pohoriu do vrchovinného reliéfu. Územie je zalesnené najmä bukovými lesmi.
Obec je cestami III. triedy spojená s Košicami, Družstevnou nad Hornádom a so Sokoľom, prechádza ňou železničná trať Žilina – Košice.
Obec je písomne doložená v roku 1423 ako Zenthestwan, 1555 Zent Istwan alias Costelanka, 1558 Costelan, 1560 Costellani, 1773 Sz(ent)-István, Kosczelany, 1786 S(ent)-Ischtwán, Koscschelani, 1808 Szent-István, Szent-Ivány, Kostelany, v rokoch 1863 – 73 Szentistván, 1877 – 82 Kosztolányszentistván, 1888 – 1902 Szentistván, 1907 – 13 Hernádszentistván, 1920 Kostelany, Koscelany, 1927 – 48 Kostolany nad Hornádom, 1948 – 61 a od roku 2002 Kostoľany nad Hornádom. V rokoch 1960 – 2002 bola súčasťou obce Družstevná pri Hornáde.
Vznikla pred rokom 1332 okolo Kostola sv. Štefana prvomučeníka v pôvodnom katastri obce Sokoľ, patrila rovnomennému panstvu, ktoré patrilo Bebekovcom a od roku 1423 Palóciovcom. Od roku 1429 bola poddanskou obcou mesta Košice, nakrátko medzi rokmi 1440 – 50 pripadla Peréniovcom. Počas protihabsburských povstaní v rokoch 1604 – 1711 bola často pustošená vojskom a viackrát vyhorela, začiatkom 18. stor. bola postihnutá morom. V stredoveku sa tam spomína kamenný mlyn a v 18. stor. aj pivovar. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, pestovaním zeleniny, prácou v lesoch, pálením vápna a koncom 19. stor. prácou v kameňolomoch, v roku 1902 tam bola vybudovaná továreň na výrobu syntetických hnojív.
Archeologické nálezy: kamenné fragmenty (nástroje) ľudu bukovohorskej kultúry mladšej kamennej doby.
Stavebné pamiatky: neskorobarokový rímskokatolícky Kostol sv. Štefana prvomučeníka (pred 1332, pôvodne gotický, prestavaný 1774, rekonštruovaný 1891, 1929, 1950 a 1999).