koštianska kultúra
Hlinený džbán, staršia bronzová doba, Východoslovenské múzeum, Košice
koštianska kultúra — kultúra staršej bronzovej doby rozšírená v rokoch 2200 – 1700 pred n. l. na dnešnom východnom Slovensku. Bola integrálnou súčasťou epišnúrového kultúrneho komplexu. Patrí k pomerne neskoro rozpoznaným (a do literatúry uvedeným) pravekým kultúram. V roku 1962 ju pomenoval archeológ košického Východoslovenského múzea Ján Pástor, ktorý v 60. rokoch 20. stor. odkryl aj prvé rozsiahlejšie súbory nálezov na kostrových pohrebiskách vo Valalikoch (v miestnych častiach Košťany, odtiaľ názov, a Všechsvätých; 1960) a v Košiciach (1965 – 66). Ďalšie nálezy sú z pohrebísk v Čani (1974), Nižnej Myšli (1977) a Jablonove (2009).
Koštianska kultúra je známa najmä z pohrebísk, sídliská takmer nie sú známe. Predpokladá sa, že ľud koštianskej kultúry vyhľadával na svoje sídliská predovšetkým polohy na terasách riek a potokov, v menšej miere pieskové a sprašové duny, ojedinele aj inundačné územia a vyvýšeniny, výnimočne bol osídlený aj travertínový kopec (→ Dreveník); osídlené boli najmä nivné pôdy a hnedozeme. Genetický základ koštianskej kultúry tvorilo okrem chłopicko-veselskej kultúry i domáce, karpatské neskoroeneolitické kultúrne podložie reprezentované kultúrou Nyírség-Zatín. Vo vnútornej periodizácii koštianskej kultúry sa rozlišujú tri chronologické fázy: najstaršia (Košice), klasická (Čaňa, Valaliky) a koštiansko-otomanská (Čaňa, Nižná Myšľa).