Kossu-Aleksandravičius, Jonas

Kossu-Aleksandravičius, Jonas, od 1952 Jonas Aistis, vlastným menom Jonas Aleksandravičius, 7. 7. 1904 Kampiškės, dnes súčasť Kaunasu – 13. 6. 1973 Washington, pochovaný v Rumšiškėse (juhovýchodne od Kaunasu) — litovský básnik a esejista.

Študoval na univerzitách v Kaunase (1927 – 32) a Grenobli (1936 – 40). Počas 2. svetovej vojny sa nemohol vrátiť do vlasti, pracoval v mestských archívoch v Nice a ako knihovník v Paríži. Neskôr (1946) s rodinou emigroval do USA, prednášal litovský jazyk a literatúru na Marianopolis College v Thompsone (Conn.) a pôsobil v litovskom oddelení Rádia Slobodná Európa v New Yorku, od roku 1958 v Kongresovej knižnici vo Washingtone. V roku 1952 začal ako svoje nové priezvisko používať pseudonym Aistis.

Kossu-Aleksandravičius patrí k najvýraznejším litovským lyrikom. Vo svojej poézii zobrazil konflikty ideálu a reality, ako aj jednotlivca a okolitého sveta a prepojil tradičnú ľudovú kultúru s moderným spôsobom života, čím nadviazal na generáciu novoromantikov. Jeho intímna poézia vychádza z klasických tradícií (aj v neskoršom exilovom období bol výrazne inšpirovaný rodnou Litvou), súčasne je však moderná, jeho verše sú písané formou sonetu alebo ronda, využíva aj vnútorné možnosti jazyka. Bol autorom básnických zbierok Básne (Eilėraščiai, 1932), Imago mortis (Imago mortis, 1934), Intímne piesne (Intymios giesmės, 1935), Vyhasnuté oči Chiméry (Užgesę Chimeros akys, 1937), Bez drahej vlasti (Be tėvynės brangios, 1942), Sestra každodennosť (Sesuo buitis, 1951) a V krištáľovej rakve (Kristaliniam karste, 1957) a esejí Bohovia a božie muky (Dievai ir smūtkeliai, 1935), O čase a ľuďoch (Apie laiką ir žmones, 1954) a Elégie z Milfordskej ulice (Milfordo gatvės elegijos, 1968), ktoré sú charakteristické lyrickým tónom. V roku 1996 bolo v Rumšiškėse založené Múzeum J. Aistisa.