Kosová, Mária

Kosová, Mária, aj Mária Kosová-Kolečányiová, 20. 7. 1918 Ružomberok – 6. 5. 1985 Bratislava — slovenská folkloristka a prekladateľka.

V rokoch 1936 – 43 študovala slovenský a francúzsky jazyk a národopis na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1946 – 51 a 1969 – 85 pôsobila v Národopisnom ústave (dnes Ústav etnológie a sociálnej antropológie) SAV v Bratislave, v rokoch 1960 – 62 v Okresnom múzeu (dnes Balneologické múzeum Imricha Wintera) v Piešťanoch, v rokoch 1962 – 69 v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave, v rokoch 1966 – 70 pracovala ako vedecká redaktorka zborníka Monumentorum tutela: Ochrana pamiatok a aj ako spoluredaktorka encyklopedickej publikácie Súpis pamiatok na Slovensku I – III (1967 – 69).

Kosová bola jednou zo zakladateľských osobností slovenskej folkloristiky. Vedecky sa venovala prozaickému folklóru, najmä povestiam, memorátom (rozprávania zo života), prísloviam a baladám (Slovenské ľudové balady, 1948). Pri analýze folklóru sa opierala o teórie Franka Wollmana a aplikovala metódy štrukturalizmu a semiotiky. Bola autorkou a spoluautorkou vyše 50 vedeckých článkov a štúdií, autorkou kapitol v monografiách Slovenské ľudové umenie 2 (1954), Banícka dedina Žakarovce (1956), Horehronie 3 (1978) a i. Prekladala z francúzskej (Joseph Bédier, Maurice Druon, Françoise Saganová) a po francúzsky písanej literatúry (výber Ako putoval život po svete: Africké rozprávky, 1963; Děvče ze pštrosího vejce: Černošské pohádky z Afriky, 1969), ako aj teoretické články zo svetovej literatúry (Gotthold Ephraim Lessing). Bola členkou viacerých domácich (Gemerská vlastivedná spoločnosť, Slovenská národopisná spoločnosť) i medzinárodných národopisných spoločností (International Society for Folk Narrative Research, od 1967; Société international d’ethnologie et de folklore, od 1970).