Kosmač, Ciril
Kosmač, Ciril, 28. 9. 1910 Slap ob Idrijci – 28. 1. 1980 Ľubľana — slovinský spisovateľ a scenárista.
Počas štúdií sa stal členom ilegálnej protifašistickej organizácie (TIGR, Trieste, Istria, Gorizia a Rijeka) združujúcej Slovincov a Chorvátov na územiach, ktoré sa po 1. svetovej vojne stali súčasťou Talianska. V roku 1930 bol zatknutý a uväznený, v roku 1931 ušiel do Ľubľany. V roku 1938 získal štipendium francúzskej vlády a odišiel do Paríža, po jeho obsadení nemeckými vojskami (1940) do Marseille, v rokoch 1942 – 44 žil v Londýne, kde pracoval pre slovinské vysielanie BBC. V roku 1944 sa pridal k juhoslovanskému partizánskemu hnutiu. Po 2. svetovej vojne pôsobil ako novinár, redaktor a filmový dramaturg, neskôr ako spisovateľ.
Prvé obdobie jeho tvorby reprezentuje zbierka sociálne a realisticky ladených noviel Šťastie a chlieb (Sreča in kruh, 1946), v ktorej zobrazil motívy národného útlaku a spoločenské pomery na slovinskom území obsadenom fašistickým Talianskom. Na motívy svojej novely Otecko Orol (Očka Orel, 1946) napísal scenár k prvému slovinskému celovečernému filmu Na svojej zemi (Na svoji zemlji, 1948, réžia France Stiglic). Jeho neskoršie diela predstavujú odklon od regionalizmu, v románe Jarný deň (Pomladni dan, časopisecky 1950, knižne 1953; slov. 1957) prepojil realizmus s prvkami lyrizmu, symboliky a fantastiky, v novele Balada o trúbke a oblaku (Balada o trobenti in oblaku, časopisecky 1956 – 57, knižne prepracovaná 1964; slov. 1972; sfilmovaná 1961, réžia F. Stiglic) sa pokúsil spojiť svet reality a fikcie, v novele Tentedruch (Tantadruj, časopisecky 1959, knižne 1964; slov. 1972 spolu s novelou Balada o trúbke a oblaku pod spoločným názvom Balada o trúbke a oblaku), ktorá je pokladaná za vrchol Kosmačovej prozaickej tvorby, zobrazil na pozadí osudov dedinského blázna a čudáka svet emócií a fantázie a dotkol sa existenciálnych otázok. Bol autorom zbierok krátkych próz Z mojej doliny (Iz moje doline, 1958), V záhrade života (V gaju življenja, 1972) určenej pre mládež a Šťastie a krása (Sreča in lepota, 1973) i nedokončeného románu Domov na dedine (Domovina na vasi). Prekladal z anglickej (Harold Pinter), talianskej (Niccolò Machiavelli, Luigi Pirandello) a francúzskej literatúry (Albert Camus, Jean Anouilh). Bol členom Slovinskej akadémie vied a umení (od 1961) a nositeľom viacerých literárnych ocenení.