Košler, Zdeněk

Košler, Zdeněk, 25. 3. 1928 Praha – 2. 7. 1995 tamže — český dirigent, brat Miroslava Košlera.

Pochádzal z hudobníckej rodiny, otec bol členom orchestra Opery Národného divadla v Prahe. V rokoch 1938 – 43 študoval súkromne hudobnú teóriu a kompozíciu u Otakara Jeremiáša a v rokoch 1945 – 48 u Jaroslava Řídkeho, v rokoch 1943 – 48 klavírnu hru u Erny Grünfeldovej a v rokoch 1947 – 48 dirigovanie u Pavla Dědečka. V rokoch 1944 – 45 bol väznený v koncentračnom tábore, v roku 1947 zmaturoval na gymnáziu v Prahe. V rokoch 1945 – 48 pôsobil ako korepetítor Českého speváckeho zboru (dnes Pražský filharmonický zbor), v rokoch 1948 – 52 študoval dirigovanie na Akadémii múzických umení v Prahe u Karla Ančerla, Metoda Doležila a Roberta Brocka. Súčasne od roku 1948 pôsobil v Opere Národného divadla v Prahe ako korepetítor, v rokoch 1951 – 58 aj ako dirigent. V rokoch 1958 – 62 bol šéfom opery v Olomouci (naštudoval tam opery Věc Makropulos Leoša Janáčka, Così fan tutte a Figarova svadba Wolfganga Amadea Mozarta a i.) a v rokoch 1962 – 66 (okrem sezóny 1963 – 64) opery v Ostrave. V roku 1956 zvíťazil na Medzinárodnej súťaži mladých dirigentov v Besançone vo Francúzsku a v roku 1963 na Medzinárodnej dirigentskej súťaži Dimitrisa Mitropulosa v New Yorku, na základe čoho sa v sezóne 1963 – 64 stal asistentom Leonarda Bernsteina v Newyorskej filharmónii. V rokoch 1965 – 67 bol dirigentom Symfonického orchestra hlavného mesta Prahy FOK a súčasne v roku 1965 ako hosť naštudoval a premiérovo uviedol vo Viedenskej štátnej opere operu Salome Richarda Straussa; v rokoch 1966 – 67 s Viedenskými symfonikmi uviedol kompletný cyklus 9 symfónií Antonína Dvořáka. V rokoch 1967 – 68 bol šéfdirigentom Komickej opery Berlín, v rokoch 1971 – 78 pôsobil v Českej filharmónii spočiatku ako 2. dirigent, od roku 1976 ako dirigent. V tom období sa začala i jeho intenzívna spolupráca so slovenskými umeleckými telesami – so Slovenskou filharmóniou a s Operou SND v Bratislave, ktorej bol v rokoch 1971 – 76 šéfdirigentom; popri svetovom repertoári tam o. i. v roku 1973 naštudoval a premiérovo uviedol operu Hra o láske a smrti Jána Cikkera. V rokoch 1980 – 85 pôsobil ako šéf a v rokoch 1989 – 91 ako šéfdirigent Opery Národného divadla v Prahe, v roku 1992 aktívnu umeleckú činnosť ukončil.

Košler bol uznávaný dirigent doma i vo svete. Mal fenomenálnu pamäť (dirigoval aj bez partitúry) a absolútny sluch. Uznanie si získal objavnou dramaturgiou a veľkorysou propagáciou českej národnej hudby, osobitne diel Bedřicha Smetanu a A. Dvořáka. Bol častým hosťom významných hudobných festivalov (o. i. Bratislavských hudobných slávností) a počas svojej kariéry opakovane účinkoval v Spojenom kráľovstve, Rakúsku, USA, Kanade, a najmä v Japonsku, kde od roku 1968 pravidelne hosťoval. Intenzívne spolupracoval s hudobnými vydavateľstvami Supraphon a Opus, pre ktoré so Slovenskou filharmóniou realizoval kompletné nahrávky symfónií a symfonických básní A. Dvořáka, ako aj historicky prvú slovenskú nahrávku cyklu symfonických básní Má vlast B. Smetanu. Bol nositeľom viacerých ocenení (1984 národný umelec, 1996 mu Slovenská filharmónia udelila čestný titul šéfdirigent in memoriam).