Koška, Ján

Koška, Ján, 1. 12. 1936 Budiná, okres Lučenec – 11. 5. 2006 Bratislava — slovenský literárny vedec, spisovateľ a prekladateľ.

V rokoch 1961 – 2006 pôsobil v Ústave svetovej literatúry a jazykov SAV, resp. v Literárnovednom ústave SAV a po jeho rozčlenení opätovne v Ústave svetovej literatúry SAV, v rokoch 1992 – 2006 ako jeho riaditeľ. V rokoch 1961 – 90 prednášal bulharskú literatúru na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.

Koška patrí k významným slovenským bulharistom. Zaoberal sa problematikou slovensko-bulharských kultúrnych a literárnych vzťahov (monografie Slovenské literárne pohľady na bulharský juh 1867 –78, 1978; Slovensko-bulharské literárne vzťahy 1826 – 1918, 1985; Recepcia ako tvorba. Slovensko-bulharské literárne vzťahy 1826 – 1989, 2003). Od roku 1969 preložil viac ako 70 diel z bulharskej literatúry (Christo Botev, Ivan Vazov, Pejo Javorov, Geo Milev, Atanas Dalčev, Dimitar Stefanov, Blaga Dimitrovová, Emilijan Stanev, Nikolaj Alexandrov Chajtov, Pavel Vežinov, Anton Dončev, Valeri Petrov, Ivan Radoev a i.) a zostavil antológie bulharskej literatúry Chvíľa Slnka (1976), Verše proti smrti (1980) a Nepokojné leto (1983) i monografiu Bulharská básnická moderna (1972) o bulharskej poézii na prelome 19. a 20. stor. Bol aj autorom básnických zbierok Snívanie o zbraniach (1967), Oheň s bukmi (1970), Prírodniny (1972), Účasť (1973) a Letopočet (1987), knihy reportáží z Bulharska Slnečná Marica (1961), dramatickej kompozície o Georgim Dimitrovovi Väzeň č. 8085 (1983) a i. Prekladal aj z ruštiny (poézia Alexandra Bloka a Velemira Chlebnikova). V roku 2011 o ňom vyšla kniha spomienok, ako aj odborných textov od slovenských, českých a bulharských autorov Najväčšmi znejú tichá. Ján Koška (1936 – 2006); zostavovateľka Mária Košková. Bol členom redakčnej rady bulharského vedeckého časopisu Ezik i literatura (Jazyk a literatúra), šéfredaktorom časopisu Slovak Review, ako aj nositeľom viacerých ocenení.