košickí mučeníci

košickí mučeníci — traja jezuitskí kňazi (Marek Križin, Melichar Grodecký, Štefan Pongrác) umučení 7. septembra 1619 v Košiciach počas Betlenovho povstania. Po príchode povstaleckých vojsk do Košíc (velil im Juraj Rákoci, neskoršie sedmohradské knieža Juraj I. Rákoci) boli zajatí a po odmietnutí konvertovať na protestantizmus mučení a zabití, čo vyvolalo zdesenie aj v radoch kalvínskeho obyvateľstva. Ich telá boli tajne pochované v Košiciach, v roku 1620 prevezené do Nižnej Šebastovej (dnes súčasť Prešova), potom do Hertníka a v roku 1635 do Trnavy. Po návrate jezuitov do Trnavy (1853) sa začalo s procesom ich beatifikácie, 15. januára 1905 boli pápežom Piom X. blahorečení a 2. júla 1995 pápežom Jánom Pavlom II. svätorečení. Sviatok 7. septembra.

Marek Križin, sv., vlastným menom Marko Stjepan Krizin, *asi 1589 Križevac, dnes Križevci, Chorvátsko — študoval na jezuitskom gymnáziu vo Viedni (1600 – 07), filozofiu v Grazi (1610) a teológiu v Ríme (1611 – 15), v roku 1615 bol vysvätený za kňaza. V roku 1616 pôsobil ako profesor kapitulskej školy v Trnave, potom ako ostrihomský kanonik a správca benediktínskeho opátstva v Krásnej nad Hornádom (dnes súčasť Košíc);

Melichar Grodecký, sv., vlastným menom Melchior Grodziecki, *1584 Tešín, dnes Cieszyn, Poľsko — študoval na jezuitskom kolégiu vo Viedni, v roku 1603 vstúpil do jezuitského rádu v Brne. Od roku 1608 študoval filozofiu v Prahe, v rokoch 1610 – 12 pôsobil ako učiteľ v Kłodzku, v roku 1614 bol vysvätený za kňaza, v rokoch 1614 – 18 pôsobil ako duchovný správca farnosti Kopanina a riaditeľ domova pre chudobných študentov v Prahe. Na začiatku tridsaťročnej vojny v roku 1618 po vyhnaní jezuitov z Čiech pôsobil ako kaplán cisárskych vojsk v Košiciach, kde spolupracoval so Šfefanom Pongrácom;

Štefan Pongrác, sv., *1582 Alvinc, dnes Vinţu de Jos, judeţ Alba, Rumunsko — študoval na jezuitskom kolégiu v Kluži, neskôr filozofiu v Prahe a Ľubľane, rétoriku v Klagenfurte am Wörthersee a teológiu v Grazi. V roku 1602 vstúpil do jezuitského rádu v Brne, v roku 1615 bol vysvätený za kňaza. Odišiel do Humenného, kde pôsobil na jezuitskom kolégiu a stal sa jeho prefektom, od roku 1618 pôsobil v Košiciach.