Košická Belá
Košická Belá — obec v okrese Košice-okolie v Košickom kraji vo východnej časti Slovenského rudohoria na rozhraní Volovských vrchov a Čiernej hory, 370 m n. m.; 994 obyvateľov (2024). Územie je budované prvohornými kryštalickými horninami a druhohornými vápencami, má vrchovinný až hornatinný reliéf s krasovými formami, je značne zalesnené (prevažne bukovými porastmi).
Obec je cestou II. triedy spojená s Košicami.
Písomne doložená je v roku 1397 ako (villa) Johannis, 1440 Janusfalua (Janusffalwa) alio nomine Zenthwer, 1505 Zenthwerrfalwa, 1553 Szentwerkepe (Szentuerkepe), 1580 Hansdorf (Hansdorff), 1630 Zentvérképe, 1650 Bela, v rokoch 1773, 1786 Bella, v roku 1808 Bela, Bella, v rokoch 1863 – 73 Béla, 1877 – 1913 Kassabéla, v roku 1920 Košická Belá.
Patrila panstvu Sokoľ, od roku 1429 mestu Košice. V roku 1491 bola vypálená poľskými vojskami. V roku 1505 je tam doložený kostol. Do 19. stor. boli v katastri obce v prevádzke bane na meď, od roku 1800 sa tam ťažili antimónová ruda, striebro a železo, ktoré sa spracúvalo v Košických Hámroch. Obyvatelia sa zaoberali baníctvom, prácou v lesoch, pradením a tkaním plátna.
V roku 1967 bolo k obci pričlenené katastrálne územie obce Košické Hámre a v roku 1969 katastrálne územie obce Ružín, ktoré zanikli v súvislosti s výstavbou vodného diela Ružín.
Obec Košické Hámre (písomne doložená 1505 ako Malleum, 1507 Maleum, 1773 Hamor, 1786 Hammer, 1808 Hámor, Hammer, 1863 Hámor, 1873 – 1913 Kassahámor, 1920 – 48 Košické Hámry, 1948 – 67 Košické Hámre) sa vyvinula z banskej osady, v roku 1505 je tam doložený hámor, v roku 1693 aj bane na železo a pivovar. V 18. stor. sa tam pálilo vápno. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, baníctvom a pálením vápna. V roku 1944 bola k obci Košické Hámre pričlenená obec Malý Folkmar (písomne doložená 1863 – 1902 ako Kisfolkmár, 1907 – 13 Kissolymár, 1920 Malý Folkmár, 1927 – 44 Malý Folkmar, vznikla v chotári obce Veľký Folkmár).
Obec Ružín (písomne doložená 1386 ako Russen, 1423 Rusynch, 1773, 1786 Ruzin, 1808 Ó-Rusin, Starý Russín, 1863 – 13 Óruzsin, 1920 Oružín, Starý Ružín, 1927 – 69 Ružín) bola pôvodne majetkom drienovských Abovcov, od roku 1423 patrila panstvu Sokoľ, od roku 1429 mestu Košice. V 19. stor. sa tam ťažili dolomit a piesok. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, drevorubačstvom a povozníctvom.
Archeologické nálezy: v katastri zaniknutej obce Ružín osídlenie z paleolitu a neolitu (Veľká Ružínska jaskyňa, známa aj ako Rothova jaskyňa), ojedinelý nález z mezolitu (Medvedia jaskyňa), osídlenie bukovohorskej kultúry a ojedinelý nález z vrcholného až neskorého stredoveku (12. – 13. stor., Antonova jaskyňa, známa aj ako Malá Ružínska jaskyňa).
Stavebné pamiatky: barokovo-klasicistická budova rímskokatolíckej fary (2. polovica 18. stor.), rímskokatolícky Kostol narodenia sv. Jána Krstiteľa s predstavanou vežou (1938 – 41).