Košeca

Košeca — obec v okrese Ilava v Trenčianskom kraji na ľavom brehu Váhu v Považskom podolí a v Strážovských vrchoch, 253 m n. m., 2 830 obyvateľov (2024); miestne časti Košeca, Nozdrovice. Územie na nive Váhu je budované riečnymi uloženinami a materiálom náplavových kužeľov, má rovinný reliéf, je odlesnené. Územie vo východnej časti zasahujúce do Strážovských vrchov je budované druhohornými horninami, má členitejší reliéf, je zalesnené.

Košeca leží na železničnej trati Bratislava – Žilina a ceste I. triedy Bratislava – Žilina, z ktorej odbočuje cesta III. triedy do Košeckého Podhradia, západnou časťou katastra medzi Nosickým kanálom a Váhom prechádza diaľnica D1.

Obec je písomne doložená v roku 1272 ako Kasza, 1312 Kosycz, 1318 Coscha, v rokoch 1332 – 37 Costa, 1397, 1462, 1467, 1473, 1518, 1584 Kazza, v roku 1586 Kazza, Kasza, 1773 Kossa, Kossecza, 1786 Kóscha, Koschecza, 1808 Kossa, Kassa, Kosseca, Kossice, 1863 Kassza, v rokoch 1873 – 82 Kaszsza, Kossa, v roku 1888 Kassza, v rokoch 1892 – 1913 Kasza, v roku 1920 Košeca.

Patrila hradnému panstvu Košeca. V 30. rokoch 14. stor. je tam písomne doložená existencia fary. V 2. polovici 15. stor. sa obec uvádza ako oppidum s jarmočným právom a po zbúraní neďalekého hradu Košeca (17. stor.) ako centrum panstva. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, remeslami (súkenníctvom) a obchodovaním s drevom. V období husitských výprav na Slovensko sa 9. novembra 1431 odohrala neďaleko obce (smerom na Ilavu) bitka na Rudom poli, v ktorej boli husitské oddiely porazené uhorským vojskom. V 18. a na začiatku 19. stor. existovala v katastri obce osada Briestenné.

Po roku 1895 bola k obci pričlenená obec Nozdrovice (písomne doložená 1352 ako Nozdrok, 1366, 1396 Nazdrok, 1397 Monyoros alias Nazdrouich, 1400 Nozdrog, 1410 Nozdrk, 1411 Nazdrog, 1413 Nozdrog, 1420 Nazdrog, 1422 Nazdork, 1473 Nozdro, 1474 Nozderk, 1496 Nozdrowcz, 1492 Nozdrowycz, 1500 Nozdrok, 1510 Nazdrok, 1511 Nozdork, 1516 Nosdrowecz, 1517 Nozdrovicz, 1584 Nozdrowiize, 1712 Nozdrovicz, 1773 Nozdrovicze, Nozdrowicze, 1786 Noszdrowicz, 1808 Nozdrovicz, Nozdrowice, 1863 – 95 Nozdrovic), ktorá patrila Nozdrovickým a Záblatským a jej obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, prácou v lesoch a obchodovaním s drevom.

V Košeci boli pivovar, tehelňa a vápenka, na začiatku 20. stor. tam vznikla továreň na zinkovú bielobu.

Archeologické nálezy: stopy osídlenia z mladšej bronzovej doby (10 žiarových a jeden kostrový hrob lužickej kultúry) a z mladšej železnej doby, v časti Nozdrovice významné sídlisko a hradisko púchovskej kultúry z neskorej laténskej až ranej rímskej doby; fragmenty keramiky, bronzová spona, zlomok tkáčskeho závažia, nálezy mincí.

Stavebné pamiatky: neskororenesančná zvonica a súčasne vstupná brána do bývalého cintorína so zvyškami cintorínskeho múra (2. polovica 17. stor.), Kaplnka sv. Anny (1750), baroková fara (1750 – 52), klasicistický rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie (1799 – 1833, opravený 1921), Kaplnka sv. Barbory (1883), evanjelický a. v. kostol (1994).