kôš

kôš —

1. rozmanito tvarovaná nádoba zhotovená pletením z prútia, príp. z iného (aj neprírodného) materiálu; aj vec tvarom alebo účelom použitia podobná pletenému košu (napr. plastový odpadkový kôš). Výrobou košov z prútia, z lubov, z korienkov niektorých drevín, zo slamy alebo z kukuričného šúpolia sa v minulosti zaoberalo košikárstvo. Koše slúžili na uskladňovanie a transport rôznych produktov, ale aj na chytanie rýb (chlopák), cedenie muštu (cedák) a pod., mali rôzne tvary (okrúhle, oválne, hranaté) a veľkosti. Zhotovovali sa dvojuché, jednouché alebo bezuché koše (napr. opálky), chrbtové koše, koše s vrchnákom, nákupné košíky a i. Koše z nelúpaného i z lúpaného prútia sa zhotovovali technikou opletania prútenej kostry, ako aj tzv. ťahanou technikou (napr. v Bardejove a okolí; aj bardejovská technika). Od konca 19. stor. sa tvar košov i technika pletenia z prútia zdokonaľovali vďaka vzniku košikárskych škôl a družstiev, sortiment sa obohatil o koše na bielizeň, košíky na ručné práce, ako aj o cestovné, nákupné a potravinové koše. Koše vyrábané z lubov sa na Slovensku odlišovali regionálne, koše z kukuričného šúpolia sa plietli len zriedka (známe boli v lokalitách južného Slovenska);

2. dopr. a) sťažňový kôš — plošina v hornej časti dolného dielu lodného sťažňa plachetníc opatrená zábradlím, primárne slúžiaca ako pozorovacie stanovište. Koše obopínajú sťažeň, pôvodne (v 13. – 16. stor.) mali kruhový tvar a vysoké stĺpikové zábradlie, ktoré malo miestami vzhľad mriežky, bývali pestro zdobené a nazývali sa aj vranie alebo bocianie hniezda. Podlaha košových konštrukcií spravidla pozostávala z dvoch vrstiev hrubých dosiek, v ktorých bol vytvorený otvor nazývaný vojenská brána, ktorým sa do koša dostávali námorníci a vojaci. Konštrukčné usporiadanie podlahy koša sa v priebehu storočí menilo, v stredoveku bola podlaha koša spočiatku orientovaná rovnobežne s vodoryskou lode, potom (1510 – 1640) rovnobežne s priečnym sklonom paluby a po roku 1640 znova rovnobežne s vodoryskou lode. Postupne sa upustilo od zdobenia košov, začali sa natierať načierno a výška zábradlia sa znižovala (od polovice 17. stor. tvorili kôš len podlaha a jednoduché zábradlie). V 18. stor. sa začali používať koše so sploštenou zadnou stranou, nakoniec nadobudli tvar obdĺžnika s oválnou prednou stranou. Koše mali viaceré funkcie, slúžili i ako východiskové body námorníkov, ktorí vykonávali práce na takeláži alebo manipulovali s plachtami, i ako pozorovacie stanovištia na vojenských lodiach, pri námornej bitke z nich vojaci útočili na nepriateľskú loď a na jej posádku (spočiatku kameňmi a šípmi, v neskorších obdobiach mušketami a puškami). V 18. stor. sa preto koše označovali aj ako vojenské plošiny. V polovici 19. stor. sa význam košov zmenšil, keďže plachetnice sa začali do veľkej miery nahrádzať parníkmi. Podľa koša sa nazývajú viaceré časti výbavy lode, ktoré sú umiestnené v jeho blízkosti, napr. košová plachta, príslušné diely takeláže, košová rozpera (priečny nosník umiestnený na sťažni kolmo na pozdĺžnu os lode, nachádzajúci sa v úrovni koša);

b) otvorená kabína (gondola) nesúca posádku a technické zariadenia, zavesená v spodnej časti balóna. Zvyčajne je upletená z ratanu a vystužená dreveným dnom a kovovými (nehrdzavejúca oceľ, hliník, resp. jeho zliatina dural) rúrkami i lankami, príp. (pri špeciálne odľahčených balónoch) sa používajú alternatívne materiály (plasty a kompozitné materiály);

3. inform. špeciálny priečinok v súborovom systéme počítača určený na dočasné ukladanie súborov alebo celých priečinkov, ktoré boli používateľom prostredníctvom nástrojov grafického používateľského rozhrania označené na odstránenie. Z koša možno súbory obnoviť, t. j. vrátiť na pôvodné miesto, alebo odstrániť pomocou funkcie Vyprázdniť kôš;

4. šport. v kolektívnych loptových hrách (basketbal, korfbal) obruč so sieťkou alebo inak tvarované zariadenie (s otvorom v dolnej časti) umiestnené na ihrisku podľa pravidiel danej športovej hry; aj názov bodu dosiahnutého vhodením lopty do koša.