Korzeniowski, Józef

Korzeniowski [-žeňov-], Józef, 19. 3. 1797 Brody, Halič, dnes Ukrajina – 17. 9. 1863 Drážďany, Sasko, Nemecko — poľský prozaik, dramatik a prekladateľ.

V rokoch 1819 – 23 žil vo Varšave, kde do roku 1820 pôsobil ako domáci učiteľ spisovateľa Zygmunta Krasińského, v rokoch 1823 – 32 vyučoval rétoriku a poéziu na lýceu v Kremenci (Volynsko), od roku 1829 bol členom Spoločnosti priateľov vied (Towarzystwo Przyjaciół Nauk) vo Varšave, v rokoch 1833 – 38 prednášal klasickú filológiu a poľskú literatúru na univerzite v Kyjeve, v rokoch 1838 – 46 bol riaditeľom gymnázia v Charkove, v roku 1846 sa usadil vo Varšave, kde pôsobil ako riaditeľ Guberniálneho gymnázia (Gimnazjum Gubernialne) a pomáhal pri reorganizácii školstva i pri založení Varšavskej hlavnej školy (Szkoła Główna Warszawska, 1862 – 69).

V ranej tvorbe, napr. v drámach Klára (Klara, 1820), Aniela (Aniela, okolo 1825) a Pelopovci (Pelopidowie, 1826), nadviazal na drámy Williama Shakespeara a Friedricha Schillera i na estetické ideály klasicizmu. V divadelnej hre o poľskom kráľovi Boleslavovi II. Smelom Mních (Mnich, 1824) a v dráme Demeter a Mária (Dymitr i Maria, 1827 – 28) hľadal cestu k uplatneniu nových romantických foriem. Prelom v jeho tvorbe predstavuje dráma Karpatskí gorali (Karpaccy górale, 1840), v ktorej využil typicky romantické motívy ukrivdeného jednotlivca, nešťastného osudu a zbojníckeho boja proti neprávostiam. Dej zasadil do dedinského a hôrneho prostredia, čím etabloval sedliakov ako literárnych hrdinov a dráma získala nový, sociálny rozmer.

Bol aj autorom komédií Mladá vdova (Młoda wdowa, 1843), Fabrikant (Fabrykant, 1844), Doktor medicíny (Doktor medycyny, 1845; sfilmovaná 1977, réžia Tadeusz Aleksandrowicz), Fúzy a parochňa (Wąsy i peruka, 1852), Cestovateľská mánia (Podróżomania, 1858) a Majetok alebo meno (Majątek albo imię, 1859), drámy Pani kastelánová (Pani kasztelanowa, 1844), ako aj románov Špekulant (Spekulant, 1845), Kolokácia (Kollokacja, 1847; sfilmovaný 1969, réžia Maryna Broniewska) a Príbuzní (Krewni, 4 zv., 1857), ktoré predznamenali nástup kritického realizmu v poľskej literatúre a v ktorých zobrazil sociálne problémy dedinského obyvateľstva, i románov Dôchodca (Emeryt, 1851), Tadeáš Bezmenný (Tadeusz Bezimienny, 3 zv., 1852), Hrbatý (Garbaty, 3 zv., 1853) a Vdovec (Wdowiec, 2 zv., 1856) vyznačujúcich sa biedermeierovským štýlom. Viaceré jeho drámy boli vydané v zbierkach Dramatické pokusy (Próby dramatyczne, 1826) a Menšie drámy a komédie 1, 2 (Dramata i komedie mniejsze 1, 2, 1846). Prekladal z anglickej (Thomas Moore, W. Shakespeare, James Thomson), francúzskej (Alfred de Musset, Voltaire), nemeckej (F. Schiller) a talianskej (Massimo d’Azeglio) literatúry.