koruhva

Text hesla

koruhva

1. textilné identifikačné znamenie (zástava) najmä právnických osôb používané vo zvislej polohe, upevnené na priečnom rahne; druh vexila. Koruhva býva pevne spojená so žrďou alebo sa spolu s rahnom vztyčuje pomocou lana na stožiar. Prípadné znamenie na koruhve môže byť situované podľa miestnych a dobových zvyklostí horizontálne alebo vertikálne. Koruhva má svoj pôvod v rímskom vexile (lat. vexillum) – červenej zástavke menších rozmerov s označením vojenského útvaru (→ kohorty), ktorá bola upevnená na priečnom rahne a na žrdi a niesol ju zástavník (lat. vexillarius). Od čias cisára Konštantína I. Veľkého a jeho legendárneho víťazstva nad Maxentiom (312), ktoré dosiahol pod koruhvou s monogramom Ježiša Krista (→ chrismon), bola koruhva pokladaná za symbol víťazstva a s týmto významom prenikla do kresťanskej ikonografie ako jeden z atribútov Ježiša Krista a jeho zmŕtvychvstania. V stredoveku bola rozšírená najmä ako cirkevná, procesiová zástava. Zhotovovala sa z ťažšej textílie, mala väčšie rozmery a jej spodná strana vybiehala často do troch alebo viacerých jazykov (cípov). V takejto podobe sa rozšírila aj v symbolike remeselníckych cechov.

V súčasnosti sa ako koruhva označuje zvislé vexilum odvodené od vlajky (ako základného vexila), používané ako menej významný typ zástavy štátu, kraja, mesta, obce či inej právnickej osoby. V niektorých štátoch sa nepoužíva vôbec, v diplomatickom prostredí sa používa výlučne v zmenšenej podobe ako tzv. stolová koruhva (koruhvička);

2. v heraldike vedľajšia, nadštítová súčasť erbu, niekedy samostatný klenot;

3. voj. jednotka, komitátny oddiel (→ bandérium); počas prvej ČSR útvar jazdectva československej armády na úrovni práporu.

Zverejnené 22. novembra 2024.

Koruhva [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2025-03-27 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/koruhva