Korošec, Anton

Text hesla

Korošec, Anton, 12. 5. 1872 Biserjane, dnes súčasť obce Sveti Jurij ob Ščavnici, Pomurský región – 14. 12. 1940 Belehrad — slovinský a juhoslovanský politik, katolícky kňaz. Po štúdiu teológie bol 1895 vysvätený za kňaza, od 1898 pôsobil v seminári v Maribore (1905 získal doktorát na univerzite v Grazi). Pôsobil ako redaktor vo viacerých periodikách (1901 Naš dom, Náš domov; 1909 Straža, Stráž). Stal sa jedným z vodcov Slovinskej ľudovej strany, za ktorú bol 1906 – 18 poslancom rakúskej ríšskej rady (1917/18 predseda juhoslovanského klubu), kde presadzoval radikálnu štátoprávnu reformu habsburskej monarchie a koncom 1. svetovej vojny sa zasadzoval za jej rozpad. Súčasne 1909 – 18 poslanec Štajerského krajinského snemu. Ako predseda Národnej rady Slovincov, Chorvátov a Srbov v Záhrebe (október – november 1918) bol jedným zo spolutvorcov novovzniknutého Štátu Slovincov, Chorvátov a Srbov a po ustanovení Kráľovstva SHS pôsobil v období dlhej politickej nestability ako minister rôznych rezortov vo väčšine juhoslovanských vlád. Od 28. júla 1928 do 7. januára 1929 predseda vlády. Ako prvý nesrbský premiér musel riešiť narastajúce etnické napätie medzi Srbmi a Chorvátmi. Po prevrate 6. 1. 1929 a vytvorení Kráľovstva Juhoslávia odišiel do opozície, za kritiku režimu bol 1933 – 34 internovaný. Po atentáte na kráľa Alexandra I. Karadjordjevića (1934) sa vrátil do vrcholnej politiky, 1935 – 38 minister vnútra, minister školstva a predseda senátu. Patril k zástancom autonómie Slovinska v rámci Juhoslávie.

Text hesla

Korošec, Anton, 12. 5. 1872 Biserjane, dnes súčasť obce Sveti Jurij ob Ščavnici, Pomurský región – 14. 12. 1940 Belehrad — slovinský a juhoslovanský politik, katolícky kňaz. Po štúdiu teológie bol 1895 vysvätený za kňaza, od 1898 pôsobil v seminári v Maribore (1905 získal doktorát na univerzite v Grazi). Pôsobil ako redaktor vo viacerých periodikách (1901 Naš dom, Náš domov; 1909 Straža, Stráž). Stal sa jedným z vodcov Slovinskej ľudovej strany, za ktorú bol 1906 – 18 poslancom rakúskej ríšskej rady (1917/18 predseda juhoslovanského klubu), kde presadzoval radikálnu štátoprávnu reformu habsburskej monarchie a koncom 1. svetovej vojny sa zasadzoval za jej rozpad. Súčasne 1909 – 18 poslanec Štajerského krajinského snemu. Ako predseda Národnej rady Slovincov, Chorvátov a Srbov v Záhrebe (október – november 1918) bol jedným zo spolutvorcov novovzniknutého Štátu Slovincov, Chorvátov a Srbov a po ustanovení Kráľovstva SHS pôsobil v období dlhej politickej nestability ako minister rôznych rezortov vo väčšine juhoslovanských vlád. Od 28. júla 1928 do 7. januára 1929 predseda vlády. Ako prvý nesrbský premiér musel riešiť narastajúce etnické napätie medzi Srbmi a Chorvátmi. Po prevrate 6. 1. 1929 a vytvorení Kráľovstva Juhoslávia odišiel do opozície, za kritiku režimu bol 1933 – 34 internovaný. Po atentáte na kráľa Alexandra I. Karadjordjevića (1934) sa vrátil do vrcholnej politiky, 1935 – 38 minister vnútra, minister školstva a predseda senátu. Patril k zástancom autonómie Slovinska v rámci Juhoslávie.

Zverejnené 12. februára 2022.

Korošec, Anton [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-06-29]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/korosec-anton