koronavírusy

Text hesla

koronavírusy [lat.] — vírusy z čeľade Coronaviridae, rad Nidovirales, ktoré majú genetickú informáciu uloženú v jednovláknovej RNA pozitívnej polarity; vírusové častice (virióny) sú tvarovo variabilné (od guľovitých až po podlhovasté), majú veľkosť 80 – 120 nm a sú zložené z vnútorného kapsidu, resp. nukleokapsidu, a z obalových glykoproteínov vytvárajúcich charakteristický vzhľad slnečnej koróny (odtiaľ názov). Patria sem štyri rody: Alphacoronavirus, Betacoronavirus, Gammacoronavirus a Deltacoronavirus.

Koronavírusy boli identifikované v 60. rokoch 20. stor. Pri cicavcoch (najmä pri hovädzom dobytku a ošípaných) spôsobujú gastrointestinálne a respiračné ochorenia, pri myšiach a mačkách aj hepatidídu, pri vtákoch (najmä pri hydine) infekčnú bronchitídu, u ľudí prevažne ochorenia respiračného systému s miernymi až ťažkými formami priebehu sprevádzané horúčkou, kašľom, bolesťou svalov či sťaženým dýchaním. Medzi bežné ľudské koronavírusy patria vírusy označované ako 229E, NL63, OC43 a HKU1.

Z rodu Betacoronavirus bol v roku 2002 identifikovaný pôvodca ochorenia SARS (ťažký akútny respiračný syndróm, angl. Severe Acute Respiratory Syndrome) a v roku 2012 pôvodca ochorenia MERS (blízkovýchodný respiračný syndróm, angl. Middle East Respiratory Syndrome). Pri obidvoch agensoch išlo pôvodne o zvieracie vírusy, ktoré dokázali prekročiť medzidruhovú bariéru a rozšíriť sa aj v ľudskej populácii. Za ich pôvodné hostitele sú pokladané netopiere, pri prenose na ľudí zohrali však úlohu aj ďalšie zvieracie medzihostitele – pri koronavíruse spôsobujúcom SARS to boli cibetky, pri koronavíruse spôsobujúcom MERS ťavy (jednohrbé). V roku 2003 sa šírenie koronavírusu spôsobujúceho SARS v ľudskej populácii podarilo zastaviť, infekcie ľudí koronavírusom spôsobujúcim MERS však na Arabskom polostrove pretrvávajú naďalej.

Na konci 2019 bol v Číne v meste Wu-chan (provincia Chu-pej) objavený koronavírus spôsobujúci ochorenie covid-19 (aj COVID-19, angl. Coronavirus Disease 2019) sprevádzané podobnými príznakmi, akými sa prejavuje SARS. V úvodných fázach epidémie bol označovaný ako nCoV-2019, neskôr na základe toho, že geneticky je veľmi podobný koronavírusu spôsobujúcemu SARS, a patrí teda do toho istého druhu, bol stanovený oficiálny názov SARS-CoV-2. Tento vírus je schopný rýchlo a intenzívne sa šíriť kvapôčkovou infekciou v ľudskej populácii, čím pripomína vírus chrípky. Spôsobuje však závažnejšie ochorenie, ktoré okrem bežných príznakov infekcie dýchacích ciest (horúčka, kašeľ, dýchacie ťažkosti) môže viesť k ťažkým zápalom pľúc a v dôsledku zlyhania pľúc i ďalších vnútorných orgánov až k smrti. Aj napriek bezprecedentným izolačným a karanténnym opatreniam sa v prvých mesiacoch 2020 rozšíril z Číny do celého sveta.

Zverejnené 6. decembra 2022.

Koronavírusy [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-01-31]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/koronavirusy