Kornélius

Kornélius, sv., aj Kornel, lat. Cornelius, ? – 253 Centumcellae (dnes Civitavecchia), pochovaný v Kalixtových katakombách v Ríme — pápež (251 – 253) rímskeho pôvodu. Pontifikát nastúpil po pápežovi Fabiánovi, ktorý zomrel v roku 250 počas prenasledovania kresťanov za vlády cisára Decia. Kornélius čelil silnej opozícii na čele s protipápežom Novaciánom zvoleným menšou časťou rímskeho kléru, na jeho podporu sa postavili Cyprián z Kartága a Dionýz Alexandrijský (Veľký). Jeho zvolením sa zaoberala synoda v Ríme (251), tá ho nakoniec v úrade potvrdila a zároveň odmietla obvinenie Novaciánových prívržencov, ktorými bol osočovaný, že patril k tzv. libellatikom (kresťania, ktorí si počas Deciovho prenasledovania zadovážili falošné potvrdenie o obetovaní rímskym bohom). Synoda odsúhlasila aj Kornéliov mierny prístup ku kresťanom, ktorí počas prenasledovania odpadli od viery, a Novaciána exkomunikovala. Počas ďalšieho prenasledovania kresťanov (za vlády cisára Treboniana Galla, 251 – 253) musel Kornélius odísť do vyhnanstva v Centumcellae, kde aj zomrel (pravdepodobne prirodzenou smrťou). Mimoriadne uctievaný bol do 18. stor. najmä v oblasti Porýnia v Nemecku. Sviatok má 16. septembra (spolu so sv. Cypriánom) .