kormčaja kniga

Text hesla

kormčaja kniga [rus.], skrátene kormčaja — zbierka cirkevného a civilného práva (zákonník) obsahujúca väčšinou preklady gréckych právnych textov do cirkevnoslovanského jazyka. Termín kormčaja kniga sa zvyčajne vzťahuje na zbierky ruského pôvodu (resp. ruskej redakcie; bulharské a srbské zbierky sa tak ako byzantské zákonníky označujú termínom Nomokánon). Kormčije knigy vznikali zvyčajne na základe byzantských Nomokánonov, na konci 13. stor. boli niektoré doplnené normami ruského práva, ktoré odrážalo tamojšie sociálno-ekonomické podmienky. K najznámejším patria Jefremovskaja kormčaja (12. stor., na základe bulharského Nomokánonu), Riazanskaja kormčaja (1284, na základe srbského Nomokánonu), Novgorodskaja kormčaja (medzi 1285 a 1291, obsahuje viacero častí ruského pôvodu), Usťužskaja kormčaja (13./14. stor., na základe veľkomoravského Metodovho Nomokánonu z 9. stor.) a i. Kormčije knigy sa používali pri vedení (rus. kormčij = kormidelník, vodca; odtiaľ názov) Ruskej pravoslávnej cirkvi a v cirkevnom súdnictve až do 19. stor., poslednou bola tzv. Pečatnaja kormčaja (vydaná v oficiálnej ruskej tlačiarni Pečatnyj dvor v Moskve, odtiaľ názov), ktorá vyšla tlačou 1653 a sa stala záväznou zbierkou kánonického práva Ruskej pravoslávnej cirkvi; 1839 bola nahradená novou edíciou zbierky kánonického práva – Knihou pravidiel (Kniga pravil).

Text hesla

kormčaja kniga [rus.], skrátene kormčaja — zbierka cirkevného a civilného práva (zákonník) obsahujúca väčšinou preklady gréckych právnych textov do cirkevnoslovanského jazyka. Termín kormčaja kniga sa zvyčajne vzťahuje na zbierky ruského pôvodu (resp. ruskej redakcie; bulharské a srbské zbierky sa tak ako byzantské zákonníky označujú termínom Nomokánon). Kormčije knigy vznikali zvyčajne na základe byzantských Nomokánonov, na konci 13. stor. boli niektoré doplnené normami ruského práva, ktoré odrážalo tamojšie sociálno-ekonomické podmienky. K najznámejším patria Jefremovskaja kormčaja (12. stor., na základe bulharského Nomokánonu), Riazanskaja kormčaja (1284, na základe srbského Nomokánonu), Novgorodskaja kormčaja (medzi 1285 a 1291, obsahuje viacero častí ruského pôvodu), Usťužskaja kormčaja (13./14. stor., na základe veľkomoravského Metodovho Nomokánonu z 9. stor.) a i. Kormčije knigy sa používali pri vedení (rus. kormčij = kormidelník, vodca; odtiaľ názov) Ruskej pravoslávnej cirkvi a v cirkevnom súdnictve až do 19. stor., poslednou bola tzv. Pečatnaja kormčaja (vydaná v oficiálnej ruskej tlačiarni Pečatnyj dvor v Moskve, odtiaľ názov), ktorá vyšla tlačou 1653 a sa stala záväznou zbierkou kánonického práva Ruskej pravoslávnej cirkvi; 1839 bola nahradená novou edíciou zbierky kánonického práva – Knihou pravidiel (Kniga pravil).

Zverejnené 12. februára 2022.

Kormčaja kniga [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-08-09]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kormcaja-kniga