koristné hospodárstvo

koristné hospodárstvo — získavanie potravy a surovín živočíšneho pôvodu vyhľadávaním, chytaním, prípadne usmrcovaním živočíchov vo voľnej prírode na vlastnú potrebu alebo na predaj. Spolu so zberným hospodárstvom (→ zber) bolo najstarším spôsobom uspokojovania materiálnych potrieb človeka. Rozvojom poľnohospodárstva sa koristenie z prírody bez reprodukcie zdrojov stalo doplnkovým zamestnaním. Vymedzenie pojmu koristné hospodárstvo však nie je celkom jednotné, v širšom význame je doň možné zahrnúť aj zberné hospodárstvo, ktoré však má sčasti odlišný historický vývoj, v užšom význame je chápané iba ako lov bez nástrojov. Samotný lov sa podľa skupín a druhov zvierat členil na rybolov, vtáčnictvo a lov kožušinovej zveri, každá z týchto oblastí mala v priebehu svojho vývoja i určité osobitosti. Lov bez nástrojov bol sčasti špecializovaný (napr. brtníctvo, žabiarstvo, rakárstvo). Do koristného hospodárstva je okrem lovu zaraďované aj získavanie niektorých živočíchov (slimáky, kobylky, žaby), živočíšnych produktov (med, vajcia) a zásob potravy (vyberanie sušeného ovocia zo skrýš veveríc alebo zrna z úkrytov). Koristné hospodárstvo postupne nadobudlo rekreačno-oddychový charakter a realizuje sa v rámci poľovníctva a rybárstva.