Koriacke vrchy
Koriacke vrchy, rus. Koriakskoje nagorie, Koriakskij chrebet, medzinárodný prepis Korjakskoe nagor’e — horské pásmo na severovýchode ázijskej časti Ruska v Kamčatskom kraji a v Čukotskom autonómnom okruhu (v Čukotke) tiahnuce sa pozdĺž pobrežia Beringovho mora od Anadyrského zálivu po polostrov Kamčatka, kde hraničí so Stredokamčatským chrbtom; dĺžka 880 km, šírka do 270 km.
Koriacke vrchy vznikli počas alpínskeho geotektonického cyklu, budované sú najmä treťohornými pieskovcami, bridlicami a ílmi, ako aj horninami sopečného pôvodu. Z centrálnej časti územia vybiehajú na juhozápade a severovýchode chrbty oddelené hlbokými vnútrohorskými depresiami a širokými riečnymi dolinami, v reliéfe prevládajú strmé svahy pokryté sutinami, úzke hlboké doliny, ostré hrebene a pod. Výška územia dosahuje 600 – 1 800 m n. m., najvyšší vrch Leďanaja, 2 562 m n. m., je v centrálnej časti. Územie má subpolárnu klímu s veternými zimami s priemernou teplotou v januári −30 °C a s chladnými daždivými letami s priemernou teplotou v júli 10 °C, priemerný ročný úhrn zrážok je od 400 mm na severozápade do 700 mm na juhovýchode. Na severovýchode sú ľadovce (zaľadnených okolo 259 km2), snežná čiara prebieha vo výške 1 400 m n. m. na severných svahoch a 1 980 m n. m. na južných svahoch. Povrch Koriackych vrchov pokrývajú prevažne studená horská púšť a tundra, na dne dolín trávovo-krovitá tundra a miestami riedke lesy, na svahoch do 300 m n. m. na severe a do 450 m n. m. na juhu sú porasty borovice limbovej. V Koriackych vrchoch sú ložiská čierneho a hnedého uhlia, zlata, striebra, olova, medi, ortuti, síry a i.