Korfanty, Wojciech

Korfanty, Wojciech, 20. 4. 1873 Sadzawki, dnes súčasť mesta Siemianowice Śląskie (neďaleko Bytomu) – 17. 8. 1939 Varšava, pochovaný v Katoviciach — poľský kresťanskodemokratický politik. V rokoch 1896 – 1901 študoval ekonómiu (z finančných dôvodov s prestávkami) na univerzitách v Breslau (dnes Vroclav) a v Berlíne. V rokoch 1901 – 08 bol členom Národnej ligy (Liga Narodowa, LN), kde spolupracoval s národnodemokratickým lídrom Romanom Dmowským. V roku 1908 z LN vystúpil a rozvinul politiku nemecko-poľského porozumenia (1909 sa podieľal na vytvorení politickej organizácie Poľská demokratická spoločnosť, Polskie towarzystwo demokratyczne, jej úlohou bola ochrana poľskej národnej existencie v rámci Nemeckej ríše). Člen nemeckého (Reichstag, 1903 – 11, 1918) i pruského (Landtag, 1904 – 18) parlamentu. Pre osobné nezhody sa načas ocitol na okraji poľskej politiky. Počas 1. svetovej vojny sa pôvodne zasadzoval za vznik poľského štátu pod nemeckou ochranou, od roku 1916 mal opäť bližšie k LN. Na jeseň 1918 sa aktívne angažoval na obnove nezávislého poľského štátu, bol jej hybnou silou v Sliezsku a vo Veľkopoľsku; 1918 – 19 bol členom vedenia (dočasný komisariát) Najvyššej ľudovej rady (Naczelna Rada Ludowa), ktorá sa usilovala prevziať tieto oblasti pod poľskú kontrolu. V rokoch 1920 – 21 pôsobil ako plebiscitný komisár v Hornom Sliezsku. Po spornom hlasovaní (podľa niektorých zdrojov sa ho zúčastnilo až 180-tisíc neoprávnených nemeckých voličov) stál v roku 1921 na čele Sliezskeho povstania za pripojenie Horného Sliezska k Poľsku, ktoré však pokladal iba za demonštráciu v diplomatickom boji (o priebehu poľsko-nemeckej hranice mala rozhodnúť následnícka komisia Parížskej mierovej konferencie). V roku 1922 – 30 poslanec Sejmu za Kresťanskú demokraciu (Chrześcijańska demokracja), 1923 krátko podpredseda vlády. V roku 1930 bol ako predstaviteľ opozície väznený, po prepustení bol členom Senátu (1930 – 35). V roku 1935 ako politický oponent emigroval do ČSR, žil prevažne v Prahe, 1936 patril k spoluzakladateľom exilového opozičného zoskupenia (tzv. Front Morges) usilujúceho o demokratizačný prevrat v Poľsku. V roku 1937 spoluzakladateľ a vedúca osobnosť pravicovej Strany práce (Stronnictwo Pracy) a protisanačnej opozície. Po okupácii českých zemí nacistickým Nemeckom a zriadení Protektorátu Čechy a Morava odišiel do Francúzska, už v apríli 1939 sa však vrátil do Poľska, kde bol opäť uväznený. Ťažko chorý zomrel krátko po prepustení z väzenia.