kordieritová keramika
kordieritová keramika — typ tradičnej technickej žiaruvzdornej keramiky. Vyznačuje sa výbornými tepelnými vlastnosťami, má nízky koeficient teplotnej rozťažnosti (1,5 – 3,5 · 10-6 K-1), vysokú pevnosť v žiari (teplota tavenia 1 465 °C) i za studena, vysokú tvrdosť a stabilitu. Kordieritová keramika je syntetickou alternatívou v prírode sa vyskytujúceho minerálu kordieritu, od ktorého sa líši kryštálovou štruktúrou. Hlavnou fázou kordieritovej keramiky je syntetická vysokoteplotná modifikácia kordieritu – indialit so sumárnym vzorcom 2 MgO · 2 Al2O3 · 5 SiO2 (ak je horečnatý katión Mg2+ nahradený železnatým katiónom Fe2+, ide o tzv. Fe-kordierit). Vyrába sa výpalom práškovej zmesi mastenca (3 MgO · 4 SiO2 · H2O) a vysokopercentného kaolínu (hlavnou zložkou je kaolinit Si2Al2O5(OH4), až 80 % objemu) v teplotnom intervale 1 350 – 1 410 °C. Na výrobu sa dajú použiť aj iné suroviny, ktoré obsahujú oxid horečnatý MgO, napr. chlorit, magnezit, olivín alebo spinel. Zmes sa najčastejšie pripravuje mletím zamokra. Nežiaducimi prímesami, ktoré znižujú vysokoteplotné vlastnosti kordieritovej keramiky, sú oxidy alkalických kovov (oxid sodný Na2O, oxid draselný K2O), prípadne oxid titaničitý TiO2, oxid vápenatý CaO, oxid železitý Fe2O3 a i. Kordieritová keramika sa vďaka svojim vlastnostiam používa v mnohých odvetviach priemyslu, napr. ako nosič výhrevných špirál, na výrobu žiaruvzdorných platní do vysokoteplotných pecí i pecných vozov používaných pri výpale keramických tvárnic, je súčasťou keramických horákov, reaktorov na katalytické odstraňovanie škodlivín z výfukových plynov a pod.